Zdá sa, že duchovná obnova Slovenska sa deje pomocou strachu. Strašia učením o diablovi, poslednom súde, pekle , démonoch očistci atd,atd. Tak človek musí riešiť dve veci. Strach a potom problém, ktorým hrozí peklo, či očistec atd. trebárs problém hriechu:"nemodlil som sa pobožne." Sú to dva problémy: 1. Problém strachu z očistca a 2. problém pobožnej modlitby. Problém strachu sa dá riešiť jedine tak, že prijmem to, čím autorita hrozí: v tomto prípade očistec. Prijmem teda očistec ako riešenie a je po strachu. Človek má strach dovtedy, dokial sa nerozhodne pre očistec. Problém pobožnej modlitby je problém nesústredenosti mysle. Otázne je ako vníma problém nesústredenosti Ježiš Kristus. Lebo nie je Kristovým zámerom držať svoje ovečky v strachu. Veľa strachu vedie k ponižovaniu. Ponižovanie vedie k vojnám. Vojny vedú k vyvražďovaniu miliónov. A  Ježiš Kristus prišiel na to, aby mali život a aby ho mali hojne.

Ľudským autoritám strach pomáha udržovať zverených ľudí v poslušnosti. Je tu teda zjavný rozpor medzi potrebami ľudských autorít, ktoré potrebujú udržovať ľudí v strachu a potrebou Božou. Bohu naopak ľudský strach vadí. Často vyzýva ľudí: "Nebojte sa!"