Moji starí rodičia žijú na vidieku, tak ako mnohí iní. V jednej celkom peknej dedinke pri Piešťanoch. Dedko tam žije vlastne celý život, čiže už úctyhodných 74 rokov. Babka sa sem prisťahovala po svadbe, keď mala cca 22 rokov. Navštevujem ich odmalička, vraciam sa k nim veľmi rád, mám rád to okolité prostredie, poznám tam mnoho ľudí, vlastne sa táto dedinka stala súčasťou môjho života. Prežil som tam  väčšiu polovicu svojho detstva, prežil som tam nezabudnuteľné okamihy, ktoré keď sa mi teraz vynoria v pamäti, si uvedomujem aké boli nádherné. Možno to boli ako každé iné, ale tieto boli moje, svojské a nikdy na ne nezabudnem. Nikdy nezabudnem ako sme s bratrancami behali po roli a sledovali žatvu, ako sme sa s dedkom vozili na traktori, ako nám dal zašoférovať  a dokonca aj na kombajnoch sme jazdili :). Nezabudnem ako sme chodili do potoka chytať rybky, stáli sme tam niekoľko hodín a čakali na svoj prvý úlovok, ktorý nechcel a nechcel prísť, až sa to raz podarilo. Chytili sme ju! Síce to bola iba nejaká žubrienka, ale bola, bol to náš prvý úlovok, na ktorý sme boli oprávnene hrdý a každému sme sa chválili. Veď sme mali iba osem rokov.

Taktiež nezabudnem, ako som dostal svojho prvého psíka, Peggynku, rotvajlerku, to som mal asi tak deväť rokov a strašne som sa tešil, každý jeden možný deň som strávil s ňou, v noci som ju chodil potajomky pozerať do takej miestnosti, aby babka s dedkom nevedeli, lebo som si myslel, že jej je smutno samej a bojí sa. Proste som ju mal a stále mám rád, už má jedenásť, je z nej stará dáma, ale stále je to moja Peggynka. Teraz mám na nu menej času, aj kvôli škole, aj väčším povinnostiam, čo ma dosť mrzí, ale keď prídem, tak jej to vždy vynahradím. Mám v hlave mnoho spomienok, ktoré by som tu mohol rozpísať, ale to by som písal veľmi dlho a možno, že by vznikla aj kniha.

Ale vlastne spomienky a zážitky som tu ani nechcel moc rozvíjať, ale chcel som rozvinúť život mojich starých rodičov. Ako starnem, viac sa pozastavujem nad vecami, na ktoré som niekedy vôbec nepomyslel, resp. som si ich neuvedomoval také aké sú. Babka s dekom žijú celý život na dedine, tak ako som napísal, sú to jednoduchí, prostí ľudia, ktorí majú svoju rodinu nadovšetko radi, a vlastne rodina ich napĺňa. Babka je citlivejšia, dedko zasa taký srandujúci človek, ktorý si aj rád ponadáva, aj rád ide na pivo aj poldeci, ako každý v jeho veku. Treba podotknúť, že opíjať sa neopíja, ale rád si vypije dobrej domácej pálenky. Najradšej ju pije s mojím otcom, vlastne s jeho synom, veľkrát núkali a aj núkajú  mne, ale je to silné a pred nimi nerád pijem, ved viete. Svojho dedka som obdivoval a aj obdivujem pre jeho pracovitosť a chuť do života. Aj keď mnohokrát nemá dôvod na úsmev, vždy sa snaží žiť život s chuťou, tak aspoň pred nami. Viem, teraz ho trápia už aj mnohé zdravotné problémy, ale nikomu to nepovie, a nechce si to priznať. Radšej sa premôže, oblečie ráno a ide makať do svojho humna, kde pestuje už niekoľko rokov mnohé plodiny, a poviem vám, je to kus zeme. Kukuricu, zemiaky, tekvice, proste všetko na čo si spomeniete tam má, a o väčšinu sa stará sám, niekedy mu prídeme pomôcť s bratrancami, ale nie vždy sa nám dá, tak je odkázaný sám na seba. Jeho vlastne drží robota pri živote, keby nič nerobil, zvädne a pomaličky sa presunie na druhý svet. Babka už moc v záhrade nenarobí, ona má problemy so srdcom a aj noha ju bolí, čiže jej je najlepšie, keď sedí vnútri a lúšti si osemsmerovky. Veľakrát som premýšľal, prečo sa trápim na vysokej, prečo sa mučím učením, v ktorom mnohokrát nevidím zmysel, prečo nejdem na vidiek a nepestujem si sám pre seba, nerobím si v záhrade a nechovám statok, prečo nepresedlám na ,,bezstarostný“ život a nežijem si v kľude na dedinke. Mám veľmi rád babku s dedkom, vážim si ich, rád ich navštevujem a veľmi rád im pomáham. Napísal by som toho ešte veľmi veľa čo mám rád, ale svoju podstatu som si povedal.

A ešte k tej rečníckej otázke čo som si položil. Možno raz sa presťahujem na vidiek a budem tam mať vlastný domček, ale najskôr si chcem zarobiť na taký život, lebo to dnes nie je vôbec ľahké.

Tak sa majte a niekedy nabudúce