Šľak ma ide trafiť z vône zeme
Šľak ma ide trafiť, keď ma udrie do nosa vôňa jari. Ja viem chlapci a dievčatá, že sa uškierate starému kovbojovi z jeho nadšenia pre vôňu zeme. Ale berte to ako dôležitú informáciu zo zdravotného hľadiska. Tak ako viem presne, na ktorom metri asfaltky nad Bratislavou smerom do Malých Karpát, na Peknej ceste za horárňou vystrčím hlavu zo smogu, do ktorého je namočené koncom tisícročia moje rodné mesto na Dunaji, tak ako viem, že more krehkého hlávkového šalátu jemne preliateho mojím dresingom urobí dobre vnútornostiam mojich kamarátov a uhorkový šalát s cesnakom a smotanou rozsvieti v tých istých vnútornostiach semafórové svetlá proti bacilom usadeným v tráviacom trakte, tak viem presne minútu, kedy ma udrie do nosa vôňa zeme, z ktorej sa chabre tráva, púpavy, žihľava, zlatý dážď, orgován, tulipány a všetka tá krásna háveď, ktorá robí zemeguľu zemeguľou!
Nemôžete sa uškierať znalcovi, ktorý vie, kde si sadnúť, aby ho slnko ešte aj po piatej popoludní na Juraja chytilo bez zábran od chrbta. (Nehovorte to nikomu: je to na pravom brehu Dunaja v lunaparku pri kolotoči) Zajtra vás to isté slnko, do toho istého chrbta chytí trochu obďaleč - pri Horskom parku...)
Aj Galileovi Galileimu sa uškierali a mal spolu s Koperníkom pravdu! Aj Einstein blbol čosi o relativite a uškierali sa mu... A zrazu máme všetci jeho vzorec - podobne ako Pythagorov a Thaletov v hlavách. (Pokiaľ sme akurát neblicovali...) Ja vám ponúkam len poznatok, na ktorý musí prísť každý z vás sám: šľak vás bude triafať, keď jedného rána budete zisťovať, kto vás to vlastne trafil do nosa a ona to bude vôňa zeme! Tá šupa, ten úder vône do nosa prebudí v každom chuť žiť, piť, milovať, blázniť sa, tancovať a možno aj lúštiť krížovky.
Dátum úderu do nosa je pohyblivý. Niekedy vás to praští už koncom februára a sú roky - ako tento tu - keď ma vôňa zeme udrela do nosa po polovici apríla. U nás na Záhorí bolo ešte v noci na Veľkonočný pondelok (tuším 4.apríla) tri stupne pod nulou a čo rozkvitlo, pomrzlo. Na vajciach, ktoré som - zelené, žlté, červené, modré - poschovával na záhrade do kríkov, bútľavín a nôr pre deti, bol ráno srieň. (Celý život rozmýšľam, od čoho je odvodené slovo SRIEŇ! Nechce sa mi veriť, že by bolo odvodené od slovesa srať. Skôr srieniť? Alebo srnieť? Ale od toho je slovo SRNA... ach, aká si tajuplná slovenčina moja rodná...)
V každom prípade už teraz ráno srieň na rastlinách, vajciach, či motorových vozidlách nevidím. Je jar. Beethoven, Vivaldi a Fibich sa z nej skoro zbláznili. A ja sa im nečudujem. Mne - skadenáhle udrie do nosa vôňa zeme - schádzajú na um také verše, melódie, harmónie a ja som pritom normálny občan... No tak - normálny celkom nie. V noci kričím zo sna: Milkááá... ty si tá najkrajšia, čo môžem máááť. Ale inak nemám problémy. Akurát ma ide šľak trafiť, keď ma udrie do nosa vôňa zeme.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Šľak ma ide trafiť
18.07.2013 20:12:10
Komentáre