Moje riešenie firma neprijala, a tak po 3 rokoch a 3 mesiacoch ešte nedobrovoľne zotrvávam vo výpovednej lehote, no veci sa dejú, pracujem na sebe. Teším sa na ten moment ako otvorím dvere s názvom „sloboda“, aj keď už teraz to vyžaduje vytrvalosť a dávku sebazaprenia.

Možno sa popálim, možno je to kúsok skladačky, ktorá ma má na niečo pripraviť. Je to však proces, ktorý nemienim uponáhľať. Chcem žiť pekne a skromne, s pokojom v duši. Netúžim preraziť, nabaliť si toho toľko, že nebudem stíhať žiť život naokolo. Pomalými krokmi budem vyhodnocovať čo mi vyhovuje, do čoho som ochotná vložiť energiu, prípadne sa rozvinúť na ďalšiu úroveň.

Bolo nevyhnutné urobiť ešte jeden krok. Po 3 rokoch známu kapitolu konečne dočítať. Sníva sa mi o nás. Píšem o nás. Som stále s nami. Iba ja. Sama. On tu reálne nie je a pochybujem, že rovnako ako on v mojom živote, zaujímam ja významné miesto v tom jeho. Veď inak by hľadal možnosť ako byť súčasťou toho nášho spoločného, nie? Musím to už prestať riešiť.

Nemyslite si, som len človek. Stretávam sa s mužmi, dokonca som opäť rozbehla zoznamku, ale je to také... no veď viete asi... Fajn na rozptýlenie, ale čo ďalej? Nie som naivná. Naivná som len v prípade neho. Vkladanie energie do niečoho, čo mi ju nechce vracať späť je číry nezmysel. Som istým spôsobom večný snílek, ako ste si už mohli iste všimnúť, ale mám to na sebe rada :-D

A už teraz sa neviem dočkať na ten vzrušujúci aha moment č.3.

Som nepripraveno-pripravená :-)

S láskou,

Vaša, už DÚFAM dostávajúca rozum,

L.

Btw. číslo 3 bolo od malička moje šťastné číslo :) Náhoda toto všetko? E-E!