Mala som priam sviatočný pocit, keď som ako dieťa sedela pri telke, a na obrazovke sa objavil v tme svetelný kužel a z neho na zem spadol z neba Mr.Bean. V pozadí spieval anglický zbor tú krásnu melódiu, ktorá avizovala 20 minút totálneho záchvatu smiechu. Smiali sme sa všetci. Mama, tato, malá Terezka, ale ja asi najviac a občas som si aj cvrkla. Potom mi môj stýko odporučil Bennyho Hilla, mala som asi 13 rokov a pripadal mi neuveriteľne stupídny. Vtedy mi tie vtipy pripadali primitívne sexistické. S takým humorom sa veru strýko intelektuálnej a predčasne dospelej neteri nezavďačil. Kdežto Mr.Bean s jeho univerzálnosť nesklamú nikdy. Dokonca sú aj takí, ktorí tvrdia, že nemajú radi Mr.Beana, a potom im ho pustíte a oni sa idú popukať od smichu. Môžu mať predsudky, považovať to za príliš lacný a jednoduchý humor, ale aj tak sa rehocú. A ako povedal Milan Šteindler po preniére filmu O život, ktorý sme spolu spravili "sú mi ukradnuté negatívne kritiky, keď pozorujem ľudí v kine, ako sa držia za bruchá". Nejako sa mi dostalo do počítača kompletné Mr.Beanovo DVD. Proste všetky staré skeče, nie tie celovečeráky. Narvala som si to di iPodu, aby to bolo stále poruke. A odvtedy vždy, keď niekde čakám a nemám čo robiť, vytiahnem iPod a zasmejem sa. V každej nálade to dopadne rovnako - zosuniem sa pod stoličku v autobuse, nevnímajúc rozpaky spolucesujúcich a plačem od smichu. V čakárni u doktora. V indickej krčme sediac so starými hipíkmi po vypití bhang lassi - všetci v kŕčoch - a to má obrazovka iPodu rozmer asi 4 cm. Môj frajer sa na mne smeje a tvrdí, že nie som normálna, ale keď to pustím, aj on sa smeje. Prosto sa tomu neubránite. Pomáha to na každú depku. Problém je iba v tom, že keď ste na dne, zrodí sa akýsi sadomasochistický pud, ktorý vám nedovolí Mr.Beana pustiť. Ako keby sa to nepatrilo alebo čo. V mysli sa mi vynorí môj nosič Chatur, Nepálčan, ktorého tvár má slniečkovské vrásky od očí až k ústam. Tomu musím púšťať Mr.Beana každý večer po tom, ako niesol celý deň 30 kíl na chrbte. Sadne si k peci, oddelí si ponožky od nôh, aby mu uschli a potom už počujeme iba smiech. Vzhľadom na ponožky sme samozrejme, v inej miestnosti...

Zdroj: .týždeň 11.10.2010