Nedávno som šiel len tak zo školy s hlavou plnou myšlienok a zrodil sa mi v nej nápad, s ktorým sa chcem podeliť. Napadlo ma pridať nášmu svetu paralelnú dimenziu - štvrtý rozmer. Len určité bytosti budú schopné ju vnímať vedome, ale podvedome bude pôsobiť na všetkých bez výnimky.
Karma - tak som nazval energiu, ktorá bude reprezentovať práve štvrtý rozmer týchto bytostí. A ako asi všetko živé - aj tieto tvory budú dobré aj zlé, čestné aj podlé, skromné aj chamtivé. V klasickom, trojrozmernom svete budú vyzerať ako ľudia, no ich karma naberie podobu čohosi iného, vytvaruje sa do ich pravej podstaty. Povedali ste niekedy o niekom, že je prefíkaný ako líška, alebo že je to slizký had? Presne takto sa totiž bude tvarovať. A keďže moc potrebuje byť využívaná, boli by blázni, ak by sa ju nesnažili použiť vo svoj prospech. A o jednom takomto bláznovi bude môj príbeh - o bláznovi, ktorí chce zmeniť rád sveta tým, že svoju moc bude používať na ochranu slabých namiesto obohacovania seba.
Prológ
"Kde som? Čo to so mnou je? Aha, žijem. Zvláštne, ten sen... bol taký skutočný. Snívalo sa mi, že som umrel. No nevadí, bol to len sen. Ale kde to som?" Obzrie sa okolo, no vidí len tmu. Hmatom preskúma svoje okolie. "Zdá sa, že ležím na zemi v nejakej miestnosti. Ale ako..." Svetlo. Objavilo sa nečakane a pretlo temnotu, ktorá ho obklopovala. Jeho myseľ sa naplnila obavami. Do dverí vstúpila vysoká postava zahalená v modrom plášti. Jediné, čo bolo viditeľné boli prázdne biele oči bez zreničiek.
"Takže predsa... Vitaj medzi nesmrteľnými, Aberon" povdala hlbokým, pokojným hlasom postava stojaca vo dverách a uprela na neho svoj prázdny pohľad. Pohľad, ktorý síce nevidel svet ako ho poznáme, ale ktorý naopak prenikal až do podstaty vecí a v ľuďoch dokázal vidieť ich myšlienky a podvedomie. Pohľad ktorý nereagoval na hmotu, ale na karmu. "Si v mojom laboratóriu... Neveril som, že by si tú premenu mohol zvládnuť, tvoje telo kolabovalo." Odmlčal sa. Po chvíli sa otočil a odišiel. Tesne pred tým, ako za sebou zatvoril dvere, krátko sa obzrel na muža ležiaceho na podlahe a na zlomok sekundy ho prebodol pohľadom. "Mimochodom, nebol to sen." Sotva to dopovedal, dvere sa s hlasitým buchnutím zatvorili.
"Takže predsa... Vitaj medzi nesmrteľnými, Aberon" povdala hlbokým, pokojným hlasom postava stojaca vo dverách a uprela na neho svoj prázdny pohľad. Pohľad, ktorý síce nevidel svet ako ho poznáme, ale ktorý naopak prenikal až do podstaty vecí a v ľuďoch dokázal vidieť ich myšlienky a podvedomie. Pohľad ktorý nereagoval na hmotu, ale na karmu. "Si v mojom laboratóriu... Neveril som, že by si tú premenu mohol zvládnuť, tvoje telo kolabovalo." Odmlčal sa. Po chvíli sa otočil a odišiel. Tesne pred tým, ako za sebou zatvoril dvere, krátko sa obzrel na muža ležiaceho na podlahe a na zlomok sekundy ho prebodol pohľadom. "Mimochodom, nebol to sen." Sotva to dopovedal, dvere sa s hlasitým buchnutím zatvorili.
Komentáre