Jediná a svätá pravda je, ak chceš zmeniť svet, začni od seba. Ja som sa rozhodla uskutočniť svoju zmenu približne o ôsmej večer, preto tu už veľa šancí, čo so sebou nebolo.Ale niečo sa predsa našlo.
   Úplne odhodlaná a tešiaca sa na zajtrajšok som napísala sms kámošovi, ktorý robí vo fitku trénera. Hneď som si aj objednala na nete najúžasnejší spaľovač tukov pod slnkom. Do svojej Umbro tašky som si zbalila legíny s nápisom "Fitness is my life", ktoré som si kúpila presne na takúto príležitosť, ale už pred pár rokmi. Ešte osušku, tričká, aspoň dve, veď tak viac vypotím. Botasky a nejaké tie hygienické serepetičky, ktoré budem potrebovať na nanesenie make-upu hneď po skončení cvičenia.
  Zajtra musím ísť do práce na deviatu, takže do fitka som sa dohodla na pol siedmu (už sa vidím, s akou radosťou ráno vstávam, keď na deviatu som mala problém). Ale hádam taká nabudená podám v práci lepší výkon.
  S myšlienkou na zajtrajšie cvičenie som si napúšťala relaxačnú vaňu plnú horúcej vody. Veď trošku rozmaznania pred toľkou drinou nezaškodí. A kedy sa žena cíti najlepšie? Keď sa cíti dokonalá. A preto pred dlhodobejšími zmenami, ktoré mi zaručia pravidelné návštevy posilky, postupné urobenie si poriadku vo veciach, v byte, vo vzťahoch... Pred týmito zmenami je najlepšie urobiť ihneď tie, ktoré sa takto urobiť dajú. Preto som si vo vaničke pekne oholila nohy, lebo aj keď to niekto nevidí, ja to viem a už len to mi zdvíha sebavedomie. Nasledovalo nanesenie všetkých masiek,ktoré som si raz kúpila, raz použila a odvtedy ležali na vani. Masky, na dokonalú tvár, na dokonalé vlasy, ultra hydratačný sprchový gél...Už len tieto mini procedúry urobili to, že z vane vyšla iná osoba, ako tá,ktorá do nej pred pol hodinou vošla.
   Nanášanie všetkého hydratačného, zázračného pokračovalo hneď ako som sa osušila. Opäť raz som si na niektoré veci spomenula, prečo som ich kúpila. Anticelulitidové sérum na zadoček, nočný krém na tvár a dekolt (samozrejme, ten sa nesmie vynechať, ako som sa dočítala), zjemňujúce telové mlieko, špeciálny balzám na chodidlá, je to všetko síce časovo náročné, ale ten pocit...ten je na nezaplatenie.
  Už len obliecť najkrajšiu nočnú košielku, ktorá bola niekde na spodku "komínka", pretože vyťahané (vtedy ešte priateľove) tričko bolo vždy lepšie a hlavne poruke. Nastaviť budík (teda aspoň štyri) na šiestu ráno a ísť do ríše snov.
   Aj keď dnes to bude veľmi ťažké zaspať, lebo človek všetko plánuje, ako si premaľujem steny, ako popresúvam nábytok, čo si zajtra oblečiem, ako si urobím vlasy, ako sa namaľujem...
   Hádam mi to napovie sen, ktorý ide snívať už úplne iná mladá dáma než tá, ktorá sa pred niekoľkými hodinami trápila nad svojim nešťastím v láske a v živote. Budem jej držať palce :)