T-70 bol ľahký tank používaný Armádou Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny. Tank T-70 zaujal úlohu hlavného ľahkého tanku Červenej armády. Bol hromadne vyrábaný firmou GAZ (Gorkovsky Avtomobilny Zavod). Hlavná zbraň bol kanón 45 mm L/46 spolu s guľometom 7,62 mm DP-28. Hrúbka panciera sa pohybovala od 10 mm až do 45 mm. vývoj: T-70 vznikol vývojom ľahkého tanku T-60. Prvé stroje boli pôvode poháňané dvomi motormi GAZ, bežne používaných v nákladných automobiloch. Táto konfigurácia sa ale onedlho ukázala ako veľmi poruchová a nespoľahlivá, bola preto čoskoro prepracovaná a nahradená spoľahlivejšou. Oproti svojim predchodcom mal T-70 silnejší pancier odolný voči strelám kalibru 37 mm a mal silnejšiu výzbroj, pozostávajúcu z 45 mm kánonu a 7,62 mm guľometu. Veľkou nevýhodou tanku bola iba dvojčlenná posádka, v ktorej musel veliteľ tanku plniť navyše funkciu strelca i nabíjača kanónu. Bol vyrábaný vo veľkých sériach od roku 1942 a zostal vo výzbroji do roku 1948. V roku 1943 sa objavila lepšie pancierovaná verzia T-70A. V tej dobe bolo však nasadenie ľahkých tankov značným anachronizmom. Počas druhej svetovej vojny bol vo výzbroji sovietskych prieskumných tankových jednotiek, jeho nasadenie do boja s inými tankmi už nebolo výhodné. 10 tankov T-70 sa dostalo do výzbroje tankovej brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Táto jednotka sa vyznamenala pri oslobodzovaní Kyjeva a jej veliteľ podporučík Tesařík bol za tento boj vyznamenaný titulom hrdina Sovietskeho zväzu. Bolo vyrobených približne 8226 tankov T-70. V neskoršom období vojny sa podvozky tankov T-70 používali na samohybných delách SU-76.