Kam ísť? Čo si nenechať ujsť? Veď ponuka prírodných krás, ale aj historických zaujímavostí je skutočne bohatá.
Jeden deň sme venovali Blatnici. Škoda, že nám do rozsiahleho turisticko-poznávacieho plánu, ako po iné dni, vstúpilo počasie. Bezoblačná ranná obloha sa naplnila obláčikmi, čoskoro oblakmi a popoludní už vôbec nemali svojskú letnú bielu ľahkosť. Oťaželi, stmavli, pohrozili búrkou. Nedalo sa ináč, len sa z Blatnice pobrať späť.
Ale zopár záberov som si ulovila.
Svojské budovy starých „sypární“
Vynovené domce preslávených blatnických olejkárov s uzavretými klenutými bránami
... dokonca s cudzokrajnou architektúrou
... ale aj romantický domčúrik, typický pre tento kraj.
Už sme chceli nastúpiť do auta, keď som si všimla neveľký pomníček – hrob neznámeho partizána. V obci nie je jedinou spomienkou na tuhé boje, ktoré sa v tomto kraji odohrávali pred sedemdesiatimi rokmi. „Centrálnym symbolom tohto boja je veľký pomník na rozhraní Gaderskej a Blatnickej doliny na konci obce s textom „Z dvoch dolín – vrchmi chránený – tu život proti smrti šiel““(vybrané z oficiálnej web-stránky obce).
„Život proti smrti“ – životy vykúpené životmi – aj neznáme, ako tento. Domáci majú v úcte jeho hrob, aj keď nevedia jeho meno a niekde – ktovie kde? - iste ešte niekto za ním smúti.
Hroby, mohyly neznámych vojakov – symboly mnohých bojov, mnohých bitiek. V čase výročí sa k nim kladú vence, kytice, pochoduje a vzdáva hold čestná stráž. Ale horia aj skutočné alebo pomyselné sviečočky spomienok – konkrétnych smútiacich nad stratou ich najbližších. Tam už nie je symbolika, tam sú životné osudy ľudí – tých, čo padli aj tých, čo ich dodnes oplakávajú.
Je nesmierne smutné, že aj v dnešných časoch pribúdajú na rôznych miestach našej Zeme nové mohyly neznámych bojovníkov, ale aj mnohých civilistov. Je človek v tom najvšeobecnejšom vyjadrení naozaj „nepoučiteľný“? Ľahkovážny? Chamtivý? Alebo zúfalo presvedčený o svojej pravde, a preto ochotný v jej mene čohokoľvek?
Koniec veľkých školských prázdnin už celé desaťročia prináša so sebou aj takéto myšlienky.
Komentáre