Hmmm.... tak som sa tu dostal. Už dlho som to plánoval. Som tu prvý krát, tak niečo vám o sebe napíšem. Tak. Narodil som sa. Našťastie. Bolo to v Trenčíne, dňa 11. augusta 1989. Bolo to ešte za vlády komunizmu. Boli to fakt ťažké časy. Dobre že som býval na Starej Turej (tam kde je Chirana), pretože v TN to bolo ešte ťažšie. Ale aj tak, také utláčanie... ani som nemohol si dať na cumeľ kúsok medu. Hneď by ma považovali za nejakého amerického agenta. Ešteže teraz si môžme robiť čínu (jedlo) na mede. Tie tri mesiace boli neúnosné, ale dobre že som vyšiel v mojich troch mesiacoch do ulíc.Zvrhol som komunistickú diktatúru. Úplne sám....... no tak dobre, trošičku mi aj pomohli ľudia zo Slovenska........................ no dobre, tak mi pomohli dosť. Ale podstatné je, že už komunisti tu nevládli. Potom bolo obdobie môjho politického útlmu, ktoré trvá dodnes. Ale ešte sa vrátim. A budem mať omnoho väčšiu podporu. Možno budem aj prezident. V mojich siedmich rokoch som nastúpil do istej inštitúcie, ktorá má veľmi nelákala, ale ešte zopár rokov dozadu bol vydaný povolávací rozkaz pre všetkých mužov a dievčatá od veku 6 do veku 7 rokov. Všetci z tejto kategórie tam boli povinní nastúpiť aj po takom dlhom čase. Takže som musel (a musím) každé ráno okolo pol siedmej. O POL SIEDMEJ. Musím vám povedať že ja som človek, ktorý si strašne rád pospí. Ja cez prázdniny dokážem spať aj do jedenástej-dvanástej. A tak som začal chodiť do školy. Vtedy som bol malý, a manipulovatelný, tak som mal na vysvedčení samé jednotky. (a mal som ich celý prvý stupeň). Keď sa skončil školský rok, začalo sa pre mňa ďalšie blbé obdobie. Doma bolo strašne veľa práce, pretože začiatkom Júla sme sa presťahovali na úplne opačný koniec Slovenska. Do Michaloviec. Tak sme sa ocitli na východe. Je tu celkom fajn, ale to už je úpne iná kapitola a úplne iná kríza a o tom sa dozviete na buduce. TO BE CONTINUED......