Autorom nasledujúcich textov je košický rodák Sándor Márai (1900 – 1989), maďarský publicista a spisovateľ. Vyšli pod názvom Kniha byliniek, Kalligram 2002, preložil Peter Macsovszky.
O usporiadanosti pohybov
Dbaj na to, aby si sa nikdy neponáhľal, a vo svojej práci, v spoločnosti, aj v každodenných činoch sa podriaďuj prísnej dôslednosti faktov a situácií. Nechci dvoma rukami dvojako konať v tej istej chvíli. Keď píšeš list, netelefonuj. Keď fajčíš, nechci zároveň vyzdravieť z priedušnicového kataru. Keď čítaš, nepočúvaj hudbu. A najmä: sleduj hlboký poriadok úloh a situácií. Úlohy človeka prinášajú istú zručnosť, nezaškodí sa ju naučiť. Keď niečo uchopíš, drž to dvomi rukami a pevne, keď niečo pustíš, pusti to vedome a so všetkými dôsledkami, keď sa ozveš, nech tvoje slovo obstojí v čase ako skala, keď sa raduješ, raduj sa bez výhrad. Život má aj svoju remeselnú stránku; aj všedné dni majú svoje majstrovstvo. Ale majú aj svojho babráka. Sleduj svoje pohyby. Väčšinu ľudského nešťastia nespôsobuje antický osud, ale nešikovnosť, nedvižnosť, pľuhavosť. Nauč sa tomuto remeslu, životu, ostaň majstrom života pohybom i činom.
O priateľstve
Nejestvuje taký ľudský vzťah, ktorý by bol dojímavejší, hlbší ako priateľstvo. Koľko sebectva a márnomyseľnosti je aj vo vzťahu milencov, rodičov a detí!
Iba priateľ nie je sebecký; inak nie je priateľom. Iba priateľ nie je márnomyseľný, pretože všetko dobro a krásu dopraje priateľovi, a nie sebe. Zamilovaný vždy niečo chce; priateľ nechce pre seba nič. Dieťa chce vždy niečo dostať od rodičov, chce prevýšiť svojho otca; priateľ nechce ani dostávať, ani mať navrch. Nejestvuje tajomnejší a šľachetnejší dar v živote ako mlčanlivé, chápavé, trpezlivé a obetavé priateľstvo. A niet ani zriedkavejšej veci.
Montaigne, keď sa zamýšľal nad citom, ktorý ho pútal k La Boétiovi, povedal: “Boli sme priatelia… Lebo on bol on a ja som bol ja.” Toto je nadmieru dôležité. A na jednom mieste píše Seneca Luciliovi toto: “Kto je priateľ, ten miluje, ale kto miluje, nemusí byť vždy priateľom.” Toto konštatovanie je viac ako presné: je to pravda. Každá láska je podozrivá, lebo v jej popole tlie sebectvo a lakomosť. Iba náklonnosť priateľa je nezištná, niet v ňom zaujatosti, ani zmyselnej hry. Priateľstvo je služba, pevná a vážna služba, najväčšia ľudská skúška a rola.
O láske
Súboj muža a ženy nikdy nevnímaj inak ako beznádejný boj, ktorý je rozpaľovaný najkrutejším sebectvom a bezuzdnou márnivosťou. Nech ti zvodné chvíle, príjemnejšie životné situácie, príležitostné roznežnenia nikdy nedovolia zabudnúť, že keď stojíš zoči-voči žene, si bojovník, ktorého kožu a život chce nepriateľ. Bojuj rytiersky, no bojuj. Ak sa zavše stretneš s veľkodušnosťou, odplácaj ju veľkodušnosťou; ak sa ti dostane nehy, vráť, bez sentimentu s nehou to, čo si dostal; ak ťa stretne vášeň, bez váhania ju oplácaj vášňou. Ale nikdy, ani na okamih nezabudni, že na dne každého citového stretnutia tlie holé sebectvo a márnivosť. Ten, kto leží v posteli so ženou, leží na žeravej pahrebe. Môže si aj kožu pripáliť; ľudskú dôstojnosť a česť si však musí zachrániť. Dávaj si pozor a bojuj. Obklopujú ťa protivníci, perie vo vlasoch, farba na tvári, samí divokí bojovníci.
O tých, ktorým sa smejú iba ústa
Jestvuje istý typ ľudí, ktorým sa smejú iba ústa. Sú akoby ochrnutí, ako keby boli hluchí alebo ako keby im nefungoval čuch. V ich prítomnosti žartuješ, vyslovíš sa k nejakej grotesknej alebo zábavnej životnej situácii a s ohromením zistíš, že nepočujú celkom presne to, čo je v malých, príležitostných príbehoch zvrátené zábavné: smejú sa, ale iba ústami. Ich srdce a myseľ neprenikli do hlboko bizarnej smiešnosti situácie. Zdvorilo sa smejú, vycierajú. Ale ich srdce sa nikdy nesmeje. Títo pochmúrni vyškerenci vedia byť strašní. Nežartuj s nimi. Keď im chceš ukázať život, odpovedajú ti tým, že vyceria tesáky.
O tom, že choroba je oddych
V strašných pretekoch života si väčšina ľudí oddýchne iba vtedy, keď sú chorí. Povedané slovami francúzskeho básnika, choroba nie je len výlet chudobných, ale aj ich letná dovolenka, zimná Riviéra, Tatry a Egypt. Na horúčkovité rozmary posiela choroba skutočnú horúčku, aby sa trochu uspokojili. Ctižiadostivý, neuspokojený, amokom posadnutý človek – ako básnik Kleist – “strieda mestá ako chorý vankúše”, iba v posteli si uvedomí svoje skutočné túžby, beznádejné vášne.
Je taká fráza, že choroba je aj oddych. Preto predíď zákonu prírody, nútenej zdravotnej dovolenke, a zaraď do tempa svojho života predstierané choroby, aby si si oddýchol. Zavše, hoci i zdravý ako buk, stráž si po celý deň posteľ. Keď si hladný ani vlk, že by si zhltol aj klince: dobrovoľne sa jeden – dva dni posti. Srdce sa s tebou ešte neškriepi kvôli nikotínu: odmeň sa mu tým, že bez toho, aby ťa k tomu prinútila nutnosť, prestaneš na tri dni fajčiť. Telo je také vďačné aj za najnepatrnejšiu pozornosť! A tieto drobné, umelé, bez nátlaku choroby vyvolané chorobné a liečivé stavy, dobrovoľné diéty, odopierania si a odpočinok sa vyrovnajú ceste na východ alebo operácii slepého čreva. Pokús sa o to. Uvidíš zázraky.
O tom, že na veci si treba počkať
Počkať, s trpezlivosťou anjela a svätca, kým sa veci – ľudia, myšlienky, situácie – ktoré ti patria, k tebe dostanú. Ani o krok im nevychádzať v ústrety, neurýchľovať ich príchod nijakým pohybom, ani slovom. Lebo určití ľudia, myšlienky, situácie, ktoré patria k tvojmu životu, tvojmu charakteru, svetskému a duchovnému osudu, ti idú neprestajne v ústrety. Knihy. Muži. Ženy. Priateľstvá. Poznanie, pravda. To všetko sa uberá k tebe, pomaly sa valí, a jedného dňa ťa to stretne. Ty sa však neunáhli, neurýchľuj im cestu a príchod. Ak sa im priveľmi ponáhľaš v ústrety, možno sa minieš s tým, čo je dôležité a čo ti osobne patrí. Čakaj chrabro, pozorne, celým svojím osudom a životom.
O vyčkávaní
Ak niekto nepríde v dohodnutom čase na miesto stretnutia – nech už je to muž alebo žena, priateľ alebo neznámy – patrí sa počkať pätnásť minút. Potom odíď. A ak nemá prijateľné ospravedlnenie, nevyhľadávaj už spoločnosť takéhoto človeka. Neprechovávaj v srdci hnev či urazenosť, lebo to je nedôstojné človeka. Ale nedávaj druhému príležitosť, aby ťa nechal čakať. Pretože ľudia sa urážajú navzájom aj z drzosti a zbabelosti. Aj nechať čakať je takáto drzá urážka.
V každej každučkej veci buď na sekundu presný. Nemôžeš byť taký unavený, smutný, bez nálady, aby si sa previnil proti zákonu zdvorilej presnosti. Presnosť nie je len výsadou kráľov, ale aj povinnosťou každého zodpovedného človeka vedomého si vlastnej hodnoty. Prvotriednym človekom je ten, kto je nezaujato presný. Lenivý, drzý, frivolný človek vždy mešká. Takýto človek nakoniec zmešká veľké stretnutie života: poznanie seba samého.
O fanatikoch
Vždy, všade, všetkými prostriedkami a pri každej príležitosti bojovať proti fanatizmu. Proti spenenému, zbesilému hnevu, ktorý vyráža z ľudskej skrýše a chce rozkúskovať, pretvoriť svet. Proti fanatizmu bojovať trpezlivosťou, vysvetľovaním, zdravým rozumom, dôslednou výchovou. A aj súcitom. Fanatika ľutuj. Vyráža proti tebe, no v bojovom vytržení si prehryzne jazyk a dokaličí sa.
O tom, že pred sebou by sme nemali zlyhať
Ak sme si v živote vytvorili nejaké pravidlo, musíme sa ho za každú cenu pridŕžať; pretože život dospelého človeka ja poskladaný z pravidiel a životných zásad ako nejaká budova, pevne zložená z tehál, a neradno túto konštrukciu rozkolísať tým, že nejakou tehlou pohneme. Po štyridsiatke sa náš život naplní pravidlami, ktoré iní môžu pokladať za pochabosť: my však vieme, že ich skutočným zmyslom je ochrana pred anarchiou. Vstávanie, líhanie, zábava, pracovný čs, vzťahy s ľuďmi, všetko to po čase usmerňujú prísne zákony.
Ak sa proti týmto zákonom prehrešíme, svedomie sa nám naplní pocitom viny. Nie je pravda, že spôsob života môže byť “spontánny”. Ty sám môžeš byť niekedy spontánny, tvoje rozhodnutia, vášne, nápady môžu byť občas živelné: no tvoj životný spôsob, ktorý už ničomu takému nepodlieha, nemôže byť živelný a náhodilý. Ak sa ľuďom nepozdáva, že žiješ tak alebo onak, inak, ako by to oni chceli alebo ako si to predstavujú, inak, ako si im to kedysi na príkaz nejakej nevyhnutnosti alebo nedorozumenia prisľúbil: neľutuj. Nežiješ kvôli ľuďom. Ak sa však prehrešíš voči vlastným zákonom, trpko túto neveru oľutuješ. Ešte aj vo svojich hriechoch a chybách dodržuj systém, ktorý vyplýva zo zákonov tvojho života. V očiach sveta môžeš zlyhať stokrát. Pred sebou však nesmieme byť slabí; pretože to je skutočné zlyhanie.
O hrdinstve
Najväčšie hrdinstvo je vytrvať pri svojej práci – nech už má svet o nej akúkoľvek mienku. A ešte väčšie a skutočnejšie hrdinstvo je zničiť výsledky svojej práce, ak máš pocit, že si nedokázal dokonale urobiť to, na čo si uzavrel zmluvu sám so sebou. Ži medzi týmito dvoma úmyslami, nehovor o tom, ži naplno pre svoju úlohu a zostaň voči svojmu dielu nemilosrdný. Sila je potrebná nielen na tvorbu; ale aj na posúdenie vlastného diela. Buď k svojmu dielu prísnejší, než aký kedy k nemu môže byť svet.
Kniha byliniek
31.07.2013 18:37:06
Komentáre