hogo:
Čo pre teba znamená láska muža? čo láska k mužovi?
Je láska vo vzťahu s mužom pre teba dôležitá?
Kedy si sa po prvý raz zamilovala?
Pamätáš si na svoju prvú lásku?
Čo pre teba znamenalo panenstvo?
Pamätáš si, ako si stratila panenstvo?
Bol to pre teba splnený sen alebo trauma?
Máš sny, ktoré sa ti vo vzťahu s mužom nenaplnili?
Túžiš po niečom, čo ti muži nikdy nedokázali naplniť?
Si v láske opatrná, alebo ideš do nej bez zadných vrátok?
Aké prejavy lásky od muža očakávaš/vyžaduješ?
Myslíš si, že sex hrá vo vzťahu dôležitú úlohu?
Myslíš si, že je možná láska s mužom bez sexu?
Je pre teba prijateľný aj sex bez lásky?
gorda:
Ubytovali ju na 618-ke. Dostala kľúč a nechali ju samú. A aj sa tak cítila. Potom prišla ženuška. Drobná s dlhými čiernymi vlasmi s trošku krivým zúbikom, snedou pokožkou a pehami. Hneď jej začala vysvetľovať. Ja som Maria Gonzales Boľče z Bolívie. Predtým sme tu v tejto trojke bývali my s manželom a dcérkou. Ale manžel už dokončil školu, tak sa musí vrátiť do Dominikánskej republiky aj s našou dcérkou. Ja potom pôjdem za nimi. Zatiaľ budem bývať v dvojke. Tu máš skrine, tieto veci si prenesiem neskôr. Charašo? Hovoríš po rusky? Všetko si pochopila?
Život na internáte sa rozbehol. Tým, že bývala s latino ženuškou, všetci ju poznali. Iba ona mala zmätok v hlave. Nielen z toho, že ľudia ju medzi seba prijali tak jednoducho bez okolkov, ale aj z toho, aký bol medzi nimi jednoduchý život. Bol to svet bezstarostných ľudí s rytmikou v duši, v hlase, v pohyboch, v mimike ... Práve oni ju naučili tomu, že medzi výrazmi "quiero" a "quiero" je veľmi veľký rozdiel. Raz je to te quiero ako chcem ťa, raz je to te quiero ako milujem ťa.
Toto sa musela naučiť rozpoznať zakaždým, keď ju s týmito slovíčkami (v rôznych jazykoch sveta) niekto len tak objal, alebo ju niekto len tak chytil vo výťahu za zadok, alebo s ňou niekto tancoval, alebo sa s ňou niekto rozprával, alebo ju niekto pozval na kávu, alebo ju niekto pozval na cigaretku, alebo sa ju niekto chystal zbaliť, alebo bola s niekým len tak niekde zašitá, dokonca aj cestou na prednášky, či do obchodu. Pretože tam vtedy každý každého chcel.
Sex a láska (k partnerovi) - dve samostatné slovíčka, ktoré spolupracujú s desiatkami slov a pocitov, ako neha, precítenie, výbuch, očakávanie, zriedkavosť, pravidelnosť, intimita, povoľnosť, vypočítavosť, jednostrannosť, drsnosť, peniaze, neopätovanosť, snaživosť, čas, dôležitosť, snenie, ohľaduplnosť, egoizmus, potreba, túžba, dotyky, vzrušenie, zimomriavky, chvenie, vyvrcholenie, svitanie, stmievanie, vyčerpanosť, úsmev, plač, smiech, spomienky, predstavy, zabudnutie a mnohými ďaľšími nevyslovenými slovami.
Myslím si, že:
- panenstvo je stav pohlavnej čistoty a každého súkromná vec;
- najčastejšie prvým zamilovaním býva zamilovanie platonické, neopätované,
ktoré veľakrát určuje výzor možného partnera (láska plná predstáv);
- lásku nezaujíma, kto o nej vie viac;
- láska môže byť bez sexu;
- sex môže byť bez lásky;
- sex hrá dôležitú úlohu pri výbere partnera aj v samotnom vzťahu;
- by som vedela realizovať sex bez lásky, ale musela by som cítiť príťažlivosť.
- lásku nezaujíma, kto o nej vie viac;
- láska môže byť bez sexu;
- sex môže byť bez lásky;
- sex hrá dôležitú úlohu pri výbere partnera aj v samotnom vzťahu;
- by som vedela realizovať sex bez lásky, ale musela by som cítiť príťažlivosť.
Láska je pre mňa veľmi dôležitá, možno najdôležitejšia vec na svete.
Nie vždy som jej mala dosť a vždy jej budem chcieť viac (nielen dostávať).
Potrebujem ju k životu ako každý človek a to nehovorím len o láske medzi mužom a ženou. Ale láska k mužovi je asi vyjadrením podstaty ženy (alebo aspoň jednou z vecí, ktoré ju robia ženou), aj keď ju možno ako potrebu seba samej nepociťuje každá žena. No ja áno, až keď som bola naozaj milovaná mužom, zistila som, že je to to, čo mi chýbalo ako žene. Možno by s touto poslednou vetou nesúhlasilo pár feministiek, ale na čo je nám naše ženstvo, ak sa nemá naplno prejaviť?
Láska muža ma robí šťastnou. No nenaplnená láska k mužom ma dlhé obdobie robila nešťastnou. Išlo skôr o platonickú lásku, jedna ma držala niekoľko rokov a druhá sa pomaly premieňala na hanblivé prejavy citov, prvé nesmelé dotyky, ktoré však bohužiaľ nemali šancu na prežitie. Mala som 12 rokov, stávala sa zo mňa žena, lenže on sa s rodičmi odsťahoval do iného mesta i školy. Aj tak všetky moje platonické lásky boli pravdepodobne iba výplodom mojej bujnej a nešťastnej fantázie. Nikdy viac som ho nestretla a ani neviem, či cítil to, čo ja. Bolo by to príjemné zistenie, ak by dnes povedal "áno". Moja skutočná prvá láska je aj mojou poslednou láskou. Ale bol to veru veľmi dlhý boj, začalo to skôr priateľstvom, takže si pri mne môj mužíček veru dosť vytrpel, nebola to prechádzka ružovou záhradou. A on je aj môj prvý a jediný skutočný milenec.
Nechcela som dopustiť, aby bolo moje telíčko zneužité a potom odmietnuté. Moje prvé milovanie bolo však skôr groteskou na míle vzdialenou od mojej pôvodnej romantickej predstavy, pri spomienke naň sa len usmievam, nuž občas aj rehocem na plné hrdlo.
Lásku bez sexu si viem predstaviť, aj opačné garde, teda sex bez lásky, ale neviem, či by som sa dokázala milovať bez lásky. No pre mňa je problém uveriť už len tomu, že by ma chcel aj niekto iný. Ja viem, že je to hlúpe, veď ak sa páčim jednému, prečo by sa so mnou nechcel milovať aj niekto iný (a veru už aj chcel). No v tejto veci si vôbec neverím.
Láska. Cit, ktorý mi spôsobí prebdené noci, stratu hmotnosti, ale aj nové topánky alebo náhly záujem o Lynchove filmy. Milovať a byť milovaná je ako iná realita popri tej, v ktorej žijem.
V prvom štádiu zamilovanosti som schopná zázrakov a najradšej by som dýchala rovnaký vzduch ako môj drahý. Potom pride vytriezvenie, kedy zisťujeme, akí vlastne sme. Keď sa začnú drobné hádky, to je čas skúšok - vzťah to alebo vydrží, alebo začne smerovať k rozchodu. Nie však nevyhnutne.
Môžem povedať, že nie som odborníčka na vzťahy - rozhodne nie na tie moje. Ťažko povedať, čo bolí viac, pocit, že nech robím, čo robím, rozpadá sa mi pod rukami alebo pocit, že sa mi vzďaľuje človek, za ktorého som prednedávnom chcela žiť.
V láske som vždy opatrná. Aj keď vášnivá a zničujúca, vždy vo mne zostane kúsok seba samej, ktorý sa ešte žiadnemu mužovi nepodarilo odhaliť. Prečo? Sama neviem. Je pre mňa dôležité zostať sama sebou, zachovať si slobodné rozhodovanie a myseľ.
Otázka sexu bola pre mňa dosť dlho tabu - samozrejme, že medzi kamarátkami sa viedli “duchaplné” reči, ktorá s kým a kedy, ale väčšinou to boli len povedačky a ich pravdepodobnosť bola nulová. Vedela som, že keď s priateľom budem chcieť mať sex, bude to preto, lebo ho milujem, nie preto, že je to teraz moderné. Neviem posúdiť, aký je sex bez lásky, pretože taký som nezažila.
Moja prvá láska… Hm, bolo to zároveň aj moje prvé sklamanie a test osobnosti. Nehovoriac o prvom stretnutí s neverou. S mojim prvým priateľom som sa rozišla, pretože som nevedela tolerovať jeho sukničkárske správanie. Avšak bol to práve on, kto mi prvýkrát dal červenú ružu, on, kto ma dokázal urobiť výnimočnou. On, kvôli ktorému som bola schopná klamať samu seba. Odvtedy som to neurobila. To je to dôležité - nech sa deje čokoľvek, keď začneme vo vzťahu klamať samých seba, niekde je chyba.
Ako zhrnúť takúto obsiahlu tému? Možno len tým, že patrím k nenapraviteľným romantickým dušiam so silou osobnosti, ktorá si dokáže rozbiť hlavu a pomliaždiť svoje ideály, ale napriek tomu sa do nového vzťahu vrhne s rovnakou, ak nie väčšou, vášňou.
Láska je celkovo pre mňa veľmi podstatná, nielen vo vzťahu k mužom, ale aj v iných vzťahoch.
Moje prvé lásky sa objavili v čase konca navštevovania predškolskej výchovy a začiatku školskej. Niektoré boli platonické, iné mali charakter prvých dotykov, držania sa za ruky. Všetky lásky som prežívala veľmi intenzívne.
Či je možná láska s mužom bez sexu? Všetky platonické lásky sú bez sexu.:)
A sex bez lásky? Pre mňa je sexom už dotyk, niekedy pohľad...
Vo vzťahu je pre mňa rovnako dôležitá láska muža voči mne ako i moja láska k nemu. Snaha o rovnováhu v dávaní a braní.
Láska všeobecne je pre mňa dôležitá, a i keď sa bez partnerskej lásky dá žiť, tak vo vzťahu by som bez nej nemohla šťastne existovať.
Kedy som sa po prvý raz zamilovala?
V škôlke:-)
Jasné, na svoju prvú lásku si pamätám. Ale ak by som mala písať už o tej v škôlke, tak by to bolo na článok.:-) No a potom bola základná škola, stredná škola, rôzne platonické lásky... prvý "skutočný" vzťah bol v osemnástich.
Panenstvo som nejako zvlášť neriešila. Dôležité bolo pre mňa to, že ak budem mať vedľa seba partnera, ktorého budem ľúbiť a budeme mať spolu vážny vzťah, tak sa to raz zmení:-)
Či si pamätám, ako som stratila panenstvo? Áno.
Nemôžem povedať, že by to bol splnený sen, ale určite to nebola trauma. Bolo to prirodzené, nijako zvlášť plánované (i keď prvý pokus som naplánovala ja, ale nakoniec to ešte počkalo:-)).
Veci, po ktorých túžim, nie sú nesplniteľné.
Človek si môže povedať, že bude v láske opatrný, najmä po nejakom sklamaní vo vzťahu, ale ak sa objaví niekto, na kom mu záleží, ktorého ľúbi, tak potom tá osobná ochrana, opatrnosť slabne... je však vhodné a možno aj potrebné udržať si na začiatku vzťahu určitý odstup (myslím do tej miery, že sme schopní reálne posúdiť situáciu, v kamarátskej rovine a nie bezhlavo "lietať"), byť vnímavý, všímať si partnera, jeho správanie v rôznych situáciách, postoje, názory, vzťahy... Osobne si neviem predstaviť, že by som mala vstúpiť do vzťahu a nechávať si pritom "zadné vrátka".
Lásku muža musím cítiť z jeho správania, skutkov. Pre ženu je asi dôležitejšie ako pre muža, aby predsa len okrem tých skutkov počula aj slová lásky, vyznania, k tomu občas nejaké drobné pozornosti, prekvapenia, iniciatívnosť v plánovaní spoločného času... samozrejme všetko s mierou...
Sex hrá vo vzťahu dôležitú úlohu, ale nie najdôležitejšiu... je dôležité, aby mali na sex vo vzťahu partneri rovnaký či podobný názor (teda čo od neho očakávajú, čo pre nich znamená, akú dôležitosť mu pripisujú, ako často ho potrebujú a pod.)
Láska s mužom, ak hovoríme o vzťahu, resp. partnerstve, manželstve je určite možná aj bez sexu, ale iba v tom prípade, že sa v tom zhodnú obaja partneri a cítia to rovnako, inak by to bol nevyrovnaný vzťah a vychádzali by z toho ďalšie problémy, riešenie by záviselo od partnerov... ak by sme hovorili iba o láske bez sexu, tak tá funguje v priateľstve.
Či je pre mňa prijateľný sex bez lásky?
Nikdy nehovor nikdy, ale ak nemyslíme lásku ako súčasť vzťahu, tak určitým spôsobom by mi ten človek musel byť blízky... neviem si predstaviť, že by som s niekým mala sex len tak... ale to súvisí s mojím postojom... vo všeobecnosti však takúto možnosť beriem ako reálnu, ale nie pre mňa (teda zatiaľ som nezažila a pravdepodobne nezažijem).
Láska muža je dôležitá pre každú ženu. Či aspoň pre takmer každú. Vždy som si želala nájsť niekoho, kto bude ľúbiť mňa a zároveň stáť o moju lásku. Myslela som si, že keď nájdem toho „pravého“, všetko už bude jednoduché a bude to navždy. Dnes sa môžem tak nanajvýš usmievať nad tým, aká som bola naivná a premýšľať, kam sa strácajú moje lásky ... a hlavne - koho vinou?
Moje prvé zamilovanie? Hmm, pamätám sa, ale nechám si ho pre seba. Nebolo naozajstné, ale k tomu mužovi cítim niečo zvláštne ešte aj dnes (keď ho tak v priemere raz za desať rokov stretnem).
Prvá ozajstná láska? Prišla asi v pätnástich a trvala dva roky. Charakterizovala by som ju veľkou vzdialenosťou medzi nami, no keď sa nám podarilo byť „blízko“, boli to nekonečné chvíle rozprávania sa o všetkom, držanie sa za ruky, prvé ozajstné bozky a prvé nesmelé cesty po tele toho druhého ... a ako som už na inom mieste spomenula, krajšie zamilované listy som už nikdy potom nedostávala.
Prvý sex a strata panenstva - pravdupovediac, z mojej strany to bola viac zvedavosť, než skutočná láska ... hoci v tej dobe by som to určite nepripustila. A možno v tom zohral svoju úlohu aj pocit, že niekto o mňa stojí tak nejak naozaj ... a naivná predstava, že snáď ma aj ľúbi ... neľúbil, aspoň nie tak naozaj ... určite nie tak, ako moja prvá láska, ktorú som pre túto „lásku“ obetovala.
Dvaja najdôležitejší muži mi vstúpili do života až neskôr. Bohužiaľ, mám akúsi zvláštnu schopnosť si komplikovať život vzťahmi, ktoré sú od začiatku odsúdené na zánik ... napriek tomu môžem povedať, že od oboch som veľa lásky dostala a veľa vrátila ... vlastne oni dvaja mi predstavili svet lásky a vyformovali ma v ňom.
Láska bez sexu? Takej je na svete nespočítateľné množstvo ... Sex bez lásky? Toho asi tiež ... ale táto varianta ma neláka ... dávam prednosť vzájomnému prúdeniu lásky a milovaniu ako dôsledku tohto prúdenia. Najpríjemnejšia forma vzájomnej blízkosti. Dokonalá blízkosť. Tú nemôže nahradiť žiaden sex.
Láska. Jednoduché, ale veľavravné slovo. A v živote veľmi doležité. Je to niečo, čo každý z nás potrebuje, aj keď to popiera. Človek je tvor spoločenský, potrebuje ludí okolo seba, potrebuje mať niekoho rád, potrebuje, aby ho niekto mal rád.
Každý však pod týmto slovom vidí niečo iné. Pre mňa láska medzi mužom a ženou znamená akési neviditeľné puto, ktoré tie dve osoby spája, túžia byť spolu, pozerať sa jeden druhému do očí a bez slov vedia, čo chcú povedať. Cítia to vo vzájomnom objatí, každom jednom dotyku a pohľade.
Prvý raz som bola zamilovaná v pätnástich. To bolo celkom zváštne. Trvalo to týžden, na lyžovačke, no že som zamilovaná až po uši som si uvedomila až po skončení. Počas toho týždňa, keď sa ma dotkol, chcel ma pobozkať, odťahovala som sa. V podstate, ako keby som sa zamilovala až po rozchode. Ako by som si ho zidealizovala v jeho neprítomnosti, keď som na neho myslela. Potom trvalo 1,5 roka, kým som sa z toho ako-tak dostala. No ešte stále to nebolo ono. (Inak to idealizovanie v neprítomnosii bolo pre mňa typické ešte dalších pár vzťahov).
Pamätám si ho dodnes. Ešte sme v kontakte. Občas sa stretneme, on vyjadrí svoje (ešte stále pretrvávajúce) pocity ku mne, a ja ho vždy „pošlem do kelu". Vlastne za priateľkou. Viem, že to nie je človek, s ktorým by som si vedela predstaviť zvyšok života, a viem, že ho nedokážem mať viac tak rada, ako by to malo byť, ako to bolo vtedy.
Na neho si pamätám viac, než na človeka, s ktorým som prišla o panenstvo. Dievčatá (tie skúsenejšie) na strednej škole, na telesnej výchove vždy hovorili o sexe. Chcela som to vyskúšať. Zvedavosť bola silná. Bol o pár rokov starší, a samozrejme skúsenejší. Asi po mesiaci chodenia sa to stalo. V podstate krátko po tom, sa so mnou rozišiel. Občas ho stretnem, ale naozaj len občas, a maximálne sa pozdravíme. Je to smutné, ale nemáme sa o čom rozprávať, a ani o to nestojíme. Fakt smutné.
Panenstvo pre mňa až tak veľa neznamenalo, neviem prečo, nebola som tak vychovávaná, a predsa. Keby sa dal vrátiť čas, tak by som to asi nespravila, a počkala by som, ale neľutujem to do takej miery, že by som si búchala hlavu o stenu.
Po niekoľkých stroskotaných vzťahoch som už opatrná. Opatrná s citmi, a opatrná tiež v ich vyslovovaní. Snažím sa na to ísť pomaly (bohužiaľ, darí sa mi to iba čo sa týka citov). Určite nehovorím každému po mesiaci chodenia, že ho ľúbim. Slovné spojenie „Ľúbim Ťa" vyslovujem zriedka, len keď to tak naozaj cítim. Povedala som to iba jednému. V ostatných prípadoch som na to ešte akosi nebola pripravená, chcela som sa uistiť, či to bude pokračovať (a nepokračovalo, inak to bolo cca 2-3 mesiace, takže som „nestihla"). Proste neplytvám tým slovom. Bohužiaľ mám pocit, že sa ním v súčasnosti dosť plytvá.
Vo vzťahu vyžadujem (asi skôr priala by som si) určité prejavy citov z druhej strany. Aby to niekedy povedal sám od seba. Tiež sa potrebujem pri ňom cítiť ako žena, občas dobre padne, aj keď sa cítim ako bohyňa, ale toto zas nie je podmienka, len to dobre padne. A tiež občas potrebujem len tak objať, dostať kvietok, alebo ním urobenú večeru pri sviečkach (vlastne to som asi ešte nikdy nezažila), alebo počuť, že som šikovná, že mi to dnes sekne. Chcem tak veľa? Asi áno….
Sex. Je dôležitý. Teda pre mňa, mám ho moc rada :D Neviem si predstaviť, že sa do konca aj v súčasnosti niekedy berú aj bez toho, aby to či už spolu, alebo s niekým iným skúšali. Napadá mi časť seriálu Sex v meste, kde sa jedna hlavná hrdinka vydávala bez toho, aby to spolu skúsili v posteli. A? A on zlyhal. A mal s tým problémy. Nevedia, do čoho idú. Myslím, že to nie je až taký dobrý nápad. Už sa mi stalo, že to nebolo dobré, navzájom sme si nevyhovovali. Myslím si, že sa navzájom musíme oťukať. Veď keď to neklape v posteli, tak to môže skončiť podvádzaním. Poznám ženy, ktoré si to „pretrpia" raz za čas, lebo sa im to nepáči. A to je zaujímavé, cieľom toho partnera nie je, aby sa to páčilo aj druhej strane? A mohlo by to byť možno aj častejšie?
Lásku bez sexu si predstaviť neviem. Určite existovali a existujú také vzťahy, no ja si to neviem predstaviť. Kedysi na začiatku našich vzťahov to bolo tak (pravdepodobne u väčšiny), že najskôr spolu určitý čas chodili, spoznávali sa, zaľúbili sa a potom prišiel rad na sex. Určitá doba bez sexu tam bola. Sexom sa ten vzťah však zmenil. Nabral iné dimenzie. Čítala som (alebo počula) kdesi výrok (nepamätám si celý, ale niečo v tomto štýle), na začiatku predstierame lásku, keď chceme sex, neskôr predstierame sex, keď chceme lásku….
Opačnú situáciu, sex bez lásky - to si už viem predstaviť :) Ide to raz, aj druhý krát, no viac je už ťažko (mám vyskúšané :) ). Áno, tak som vyskúšala sex bez lásky. Ale zas nemôžem povedať, že by to bolo úplne bez citov, s úplne cudzím človekom, väčšinou som ho nejaký čas poznala, ako kamaráta, známeho. Musí tam byť nejaká fyzická prítažlivosť. A kvázi dohoda medzi stranami, že ide len o sex. Aby to bolo férové. Samozrejme, že to takto nie je ono. Sex spojený s láskou je omnoho lepší. Ale je aspoň nejaký. V mojom prípade som lásku nahrádzala sexom.
Komentáre
Dámy..ste fajn
A toto mi utkvelo v pamäti:A sex bez lásky? Pre mňa je sexom už dotyk, niekedy pohľad...lulla,úžasné :)
damy
Laskonka, tvoja veta (Bohužiaľ, mám akúsi zvláštnu schopnosť si komplikovať život vzťahmi, ktoré sú od začiatku odsúdené na zánik) mi pripomina, nepisala si nahodou o mne? :))
Vierka, o tebe síce nie,
laskonka
teide
hogo
:)
gorda, čo znamená...
vníma takýto akt ako lichôtku, ktorá ju poteší? ako urážku, ktorá sa jej hlboko dotkne? ako výzvu, ktorá vzbudí jej túžbu? ako sexuálny útok, čo ju vydesí? ako ...???
hmmm, zaujal ma tvoj výčet slov a pocitov, spojených so sexom a láskou... každé jedno slovo či každý jeden pocit by si zaslúžil(o) skonkretizovať, rozvinúť, spresniť... rád by som si prečítal tvoju úvahu, v ktorej by si rozohrala významy všetkých naznačených i zamlčaných slov a pocitov.
sex bez lásky podmieňuješ príťažlivosťou... myslíš príťažlivosť obojstrannú, alebo postačuje príťažlivosť jednostranná?
dia, nemáš strach z toho...
tweety, vravíš, že...
lulla, napísala si, že...
angie, keď vstupuješ do vzťahu...
sex bez lásky podmieňuješ určitou blízkosťou muža... čo si pod tou „blízkosťou“ treba či možno predstaviť?
laskonka, dnes sa usmievaš...
takže... kam sa strácajú? a koho vinou???
Vierka, sex bez lásky...
Hmm, kam sa strácajú? A koho vinou?
A koho vinou? Zastávam názor, že väčšinou je časť viny na každej strane...
Povedala by som to aj tak, že ženy robia najčastejšie tú chybu, že chcú mužov meniť a v istom zmysle akoby prevychovávať ... a na toto sú mnohí muži véééľmi preveľmi alergický :o))... A najčastejšia chyba mužov? Podľa mňa asi tá, že veľmi rýchlo a radi prenechávajú na žene kopec zodpovednosti - či už o domácnosť, deti ... príp. ešte aj keď zorganizujú (rozumej naplánujú :o)) nejaký rodinný program, počítajú s tým, že to, aby bolo všetko ako treba, zabezpečí žena...
Ale aby celý tento koment nevyznel čisto negativisticky - poznám veľa vzťahov, ktoré fungujú už celé roky ... je skvelé, keď sa stretnú dvaja ľudia a vložia do toho absolútne všetko - naozajstnú lásku, prozumenie, toleranciu, dôveru ... a aj keď počas rokov z tohoto uberajú, celá tá kôpka im aj tak neustále (pre mňa naozaj zostane asi doživotným tajomstvom ako :o)) rastie :o))
odpoveď hogovi :)
áno hogo, mám strach....jediné, čo mi vo chvíli, keď si uvedomím, že sa mi niekto iný páči, zostáva, je strážiť svoje pocity a túžby, nie je to až také nekontrolovateľné, srdce možno miluje, ale telo nekoná....uvedomujem si, že je to len zaľúbenosť a od skutočnej lásky má ďaleko, aj keď každá láska nejako začína...a väčšinou sú moje utajené city, ktoré vždy časom vyprchajú, príčinou výčitiek svedomia, pretože "sa nepatrí", aby žena, ktorá miluje jedného muža, milovala aj iného, alebo k nemu cítila niečo iné ako priateľstvo....no ešte sa našťastie nestalo, aby moje skôr platonické city ohrozili môj reálny vzťah....väčšinou si ich skrývam pre seba a nik o nich nevie (zväčša ani tí, ktorých sa to týka) a dúfam, že sa s tým raz budem vedieť zveriť aj svojmu mužíčkovi....
dnes som už opatrnejšia....a cítim sa slobodnejšia, keď nemusím nič skrývať...ako práve teraz :)
hogo
ale samozrejme
keď ju niekto len tak chytí
bol to manuálny prejav slov "chcem ťa"
spočiatku som bola prekvapená "čo to?" som si myslela "však má ženu, je normálny?"
potom som výťahom jazdila iba výnimočne
a ak som uvidela, ako to iný robí inej, iba som sa pousmiala "to už mám za sebou"
nevnímala som to nijak, povznášala som sa nad tým
sex bez lásky
niekedy postačuje jednostranná, no myslím si, že väčšinou býva obojstranná
kto ako
Re:
pokladáš za možný, no musí tam byť fyzická prítažlivosť a dohoda medzi mužom a ženou, že ide len o sex... kto by mal podľa teba takú dohodu navrhovať? muž? alebo ju môže navrhnúť aj žena? stalo sa ti, že si takúto dohodu navrhla a muž ju prijal s rozpakmi alebo s odsúdením?
no, malo by to vyplynut zo situacie, ze sa o tom porozpravaju. pri otazke co dalej? je vsak blbe ked jedna strana to poklada iba za sex, a druha za vztah..... pri otazke co dalej, sa to vyvinie. ked sa potom druha strana pri bozku odtiahne, tak to nieco naznacuje.
ano, stalo sa, ze som povedala, ze akosi netuzim teraz po vztahu, a muz to prijal s rozpakmi, ( s odsudenim, to nie), ale bol v rozpakoch, nevedel co na to povedat. ale povedala som to na zaciatku, nebolo neskoro, a nic som mu neslubovala.
hogo
hm, sex bez lasky
A...