Prvá noc - v posteli, ktorá sa prepadáva, s perinou, ktorá sa neda ohnúť, medzi stenami, s ktorých padá omietka, s človekom, ktorého nepoznám... Nespalo sa mi najhoršie, hoci to nebolo ako v mojej postielke.

Prvý deň - nuž ráno som vstala a šla do školy, medzi ďalších 13000 neznámych ľudí. Poblúdila som všade kam bolo treba a zvládla som to celkom úspešne. Myšlienka na domov ma neopúšťala.

Prvý večer - prvá párty. Nočný kľud je do 22. hodiny, potom končí. Zoznamky sa tam konajú veľmi často a hoci som na žiadnej "chodbovici za celý týždeň nebola, poznám už 24 ľudí. Dokonca si ich aj pamätám. :D

Prvé dojmy - chcem ísť domov!!! Nezvládam to!!! Som hladná, chcem svoju perinu, posteľ, vaňu!!!

Som doma na víkend, takmer všetci ľudia, ktorí mi chýbali sú tu, bola som s nimi a čo ma teší, sú stále rovnakí.

Vy, moji drahí čitatelia, ste mi tiež chýbali... Dúfam, že Vás poteší, že dnes sem ešte minimálne jeden članok pribudne.

Majte sa krásne a vnímajte krásu života, ktorú máte okolo seba...