Jarná časť najvyššej futbalovej súťaže pripomína skôr frašku s jedným účinkujúcim - rozhodcom. Skoro v každom kole sa nejakým spôsobom vyznamená muž v čiernom, ale stále sa nič nedeje, všetci mimo aktérov stretnutí sú spokojní. Prečo ? Skúsme sa zamyslieť. Ak by sme použili meter disciplinárky pri posudzovaní vniknutia diváka Žiliny na ihrisko v záverečných minútach stretnutia so Slovanom, Slovan a Spartak by už dávno hrali nižšie súťaže. Výtržnosti ich fanúšikov sú pravidlom, nie výnimkou ako v prípade Žiliny. Je zaujímavé, že neskôr, v stretnutí s Nitrou, prešiel Slovanu gól rukou, kde jeho autor sa tváril ako dieťa, prichytené pri lyžičke s cukrom v ústach vlastnou mamou. Neskôr skončil v zápase s Dubnicou žilinský tréner Hapal na tribúne, opäť vykázaný rozhodcom. Náhoda ? V slovenskom športe nie je nič náhodné. Zvlášť nie vo futbale. Aj utajovanie trestov, ktoré boli udelené rozhodcom, je zaujímavosťou. Ak sa môžu zverejňovať tresty hráčov, prečo by nemohli aj rozhodcov - aj tí predsa patria do hry, nie ? Aha, zabudol som, vraj medzinárodné orgány to nerobia. Hm, to síce nie je úplná pravda, ale dobrá výhovorka stojí groš, nie ? Nuž, mal by som návrh - dajme každý rok Slovanu na začiatku sezóny, napríklad 5. septembra do rúk pohár slovenského majstra, potrasme rukou, pogratulujme a potom si zahrajme zápasy medzi tými, čo majú záujem o futbal a nie špekulovanie. Určite by prišlo viac divákov, hra by sa tiež skrášlila a hlavne, rozhodcovia by nemuseli riešiť dilemu - pískať podľa pravidiel, alebo záujmov " Bradavice na Dunaji " ? Čo vy na to ?