original tohto clanku aj s komentarmi a mnoho dalsich najdete na  http://www.swarovski-swarovski.blogspot.com

...

rozhodli sme sa s leninom, ako sa na uspesnych muzov patri, opriet tazko zarobene dukaty na zahranicnych nakupoch. rano som sa pre neho vybral, chlapec byva v slavicom udoli, partizan zo slavina mu mieri do okna, ma proste stastie, prisiel k tomu byvaniu ako slepe kura k zrnu... jasne, ze podnajom, zase az taky frajer nie je.

na palisadach zapcha, dovod som nezistoval a kedze nenavidim cakat, tak som to sekol doprava do kopca, hladajuc nejaku skratku na mudronovu. ani neviem kadial som sa motal, sama vila, male palace. teraz vsak nemyslim tie nove zo skla a betonu, ktore sa mi mimochodom tiez pacia, ale tie stare osarpane 100(?) rocne domy. take tie skorostrasidelne. urcite viete o com hovorim...

vzdy ked idem po takychto starych ulickach a vidim tie stare domy, prepadne ma zvlastny pocit pokory a bazne. tie domy maju to, comu ja hovorim Pribeh.

na spinavych oknach su stare zozltnute zaclony, nikdy sa neviem dohodnut sam so sebou, ci si mysliet, ze tam este niekto byva, alebo ten dom uz zije len sam pre seba.

predstavujem si, kto ho mohol postavit, kto ho vlastnil, do akej triedy ten clovek patril. biedu netrel urcite, to mi je jasne. vynara sa mi stara vazena presporska rodina, v dome je urcite klavir, na policiach kopec knih... a samozrejme hojdacie kreslo a prvy bratislavsky gramofon.

tieto domy uz nemaju naokolo anglicky travnik, nelesknu sa im okna, ani v nich nehra hudba. napriek tomu, alebo mozno prave preto maju obrovske caro. sala z nich energia, dostojnost, respekt.

a mozno...

ja neviem, mozno v tom starom osarpanom dome so spinavymi zaclonami niekto byva. niekto, kto nema komu tie pribehy porozpravat. niekto, kto zije mimo terajsieho sveta, niekto kto uz len spomina...

chcel by som spoznat cloveka, ktory vie, ake to tam bolo v dobe, ked tie domy boli nove, ked tam bolo rusno. niekoho, kto aspon poznal ludi, ktori si ten dom dali postavit. aby porozpraval to, co nam ten dom sam povedat nedokaze. niekoho, koho uz vsetci prestali pocuvat...

vratim sa vsak do reality. tie stare ulicky a stare domy ma ozaj upokojuju a dobijaju energiou.

davam si zavazok- tie ja vzdy plnim!- na jar, akonahle bude teplejsie si zoberiem v praci volno a nepojdem obzerat a fotit monumenty v parizi, ani mrakodrapy na manhattane. pojdem si pozriet stare ulicky bratislavy. nie tie rusne, ale tie opustene. pekne od rana, ked sa prebudzaju, az do vecera, ked sa tych starych domov budem bat.

budem tam len ja a domy so svojimi Pribehmi,
budem sa pozerat a budem pocuvat.

budem turistom vo "vlastnom" meste...