Krvavé ráno,studená noc

strach a zlo získava moc.

Slepé výstreli trafili svoj cieľ

uši mi trhajú zvuky diel.

Krv sa prelieva na slobodnej zemi

steká zo žíl ľudí už nemých.

Nemé výkriky zaplavili svet

mieru a pokoja dávno už niet.

Čas uteká pomaly,sekundy stoja

ľudia sú nútení ísť do boja.

Zápach smrti cíti každý

boli potrebné tieto vraždy?

Brat zabije brata, syn otca

kto je teraz ten hlavný vodca?

Šťastie jedného, žiaľ všetkých

už nemožno prebrať všetkých mŕtvych.

Ľudia dúfajú, no nevedia v čo

mám ešte dôvod žiť pre niečo?

Mesiac žiari,hviezdy ukazujú smer

nevzdávaj sa len v Boha ver.

Slnko vychádza,svitá deň

už neplače dieťa, nekrváca peň.

Biela holubica rozprestrela krídla

nad jasnou oblohou sleduje sídla.

Zvuky zbraní stratili už silu

vojak berie do náručia svoju milú.

Holubica mieru oznamuje správu

že krv už nesfarbí do červena trávu.

Mier nastal, relatívna sloboda

a ľudstvo môže začať od znova.