Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Plač volá lásku

Narodením dieťaťa sa automaticky zrodí abstraktný plán jeho budúcnosti. Zahŕňa to výchovu, kultúru, smernice, vzdelanie, ambície, bontón. Zdá sa to byť veľmi dôležité. Dôležité je mať kultúrne dieťa. Je pekne mať múdre dieťa. Zaujímavé je spĺňať (často svoje) ambície. Dobre je usmerňovať ho cestou, ktorou my myslíme, že by sa malo uberať. Dočítala som sa dnes svieže správy, ktoré sa týkajú „otca“, ktorý zavraždil vlastného ročného synčeka. Dôvod: pretože stále plakal. Táto svieža správa páchne. Nielen táto, ale aj každá, ktorá sa týka nezvestných a neskôr zavraždených detí. Je mi z toho zle. Premýšľam o tom, ako niekto túži po dieťatku a niekto si vlastné týra a zavraždí. A potom rozmýšľam - dôležité je mať kultúrne dieťa. Je pekne mať múdre dieťa. Zaujímavé je spĺňať (často svoje) ambície. Dobre je usmerňovať ho cestou, ktorou my myslíme, že by sa malo uberať. A potom rozmýšľam – nevieme, čo bude zajtra. A potom rozmýšľam – niekedy to najviac, čo môžeme dať svojmu dieťaťu je sadnúť si na podlahu a napodobňovať zvieratko. Zahrať si futbal, keď sa nám nechce. Nespať, keď by sme spánok potrebovali. Odpovedať na otázky, ktoré nám nedávajú zmysel. Naozaj je dôležité mať kultúrne dieťa. Dôležitejšie je, aby sme najprv my boli kultúrni. Naozaj je pekne mať múdre dieťa. Krajšie je, aby sme my múdre s nimi zaobchádzali. A nielen s nimi. Zaujímavé je spĺňať ambície. Zaujímavejšie je poukázať, že ambície sa neplnia tým, že iných potupíme. Dobre je usmerňovať ho cestou, ktorou my myslíme, že by sa malo uberať. Lepšie je, keď my kráčame tou správnou cestou ako prví. Nevieme, čo bude zajtra. Preto buďme to, čo očakávame od svojich detí. Už dnes, lebo nevieme, čo bude zajtra. Zavraždený ročný chlapček nedostal šancu žiť a byť kultúrny, múdry, úspešný, usmernený, len pretože stále plakal. Prečo? Pretože na prvom mieste rodič nesplnil ani jednu vec z tohto zoznamu. A verím, že preto aj stále plakal. Keď som dočítala správu, pozrela som sa na spiaceho Simeona a nevedela som sa dočkať, aby sa zobudil, aby sme napodobňovali kravičku. Keď sa zobudil, plakal. Vtedy som ho objala najviac ako sa dalo.

Keď sme iní | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014