čítam ťa už dosť dlho a dosť dlho som vôbec nevstupovala do tvojej spovedi. Áno na začiatku si tu písal niečo také ako spoveď. Páčilo sa mi ako si uvažoval, ako si sa trápil, nemal si komenty, a to bolo dobré .Mal si pocit, že ťa nikto nesleduje a bol si úprimný, písal si ako sa povie len tak skôr pre seba , ale od srdca . Teraz píšeš tak,aby si tomu rozumel len ty . Škoda . Neviem prečo to robíš, ale určite máš na to svoje dôvody .
Možno si sa dostal do slepej uličky a vidíš, že tá cesta ktorou si kráčal nevedie nikam, alebo nie tam kde si sa ty chcel dostať. Možno..... neviem, ale jedno je isté nie len jedna cesta je na svete , je ich viac, len treba si nájsť tú správnu, alebo na začiatok aspoň tú, ktorá niekam vedie . Viem už nemáš chuť na experimenty , ale aj ty vieš, že si to musíš skúsiť znovu a zas .
Asi si mal zlý deň a o pár dni sa všetko zmení

máš pravdu... bol som mladý, tak fajn, mladší:)... Mal som elán, ilúzie, chuť. Teraz mám o pár rokov viac a je mi. Neviem. Nanič? nemám nič. bezdomovec. Jediné, čo mi ostalo je nádej, ktorá ma ženie stále ďalej... Všetko naokolo mi pripadá trápne. Tak trápne ošúchané. Zničené... ľudia odchádzajú a tí čo neodišli z môjho života, dúfam, že odídu čo najskôr. Bol som v ilúzii kamarátstva a pohody. Vedel som otom. Bolo to lepšie ako priznať skutočnosť, ktorú si nepriznávam ani teraz.
počúval som o bohu, ako kde je všade a ja ho nikde nevidím.... Keď si predstavím spravodlivosť, tak platí presne naopak.... nie nespravodlivosť namňe, ja som ok, hlavne pre ostatných. Tak kde je? blbosť. nieje...(nikdy som nebol veriaci,,,)
posledná črepina ružových okuliarov ? ktovie kto ju rozšliapal..ktorá to bola?.. Možno to poznanie, že asi už nikto nepríde.... A je to mojou chybou. Nikto kto by dokázal pochopiť moje reči, trochu šialené preskoky, hlúpe vety, ktoré nemyslím zle, no urážajú.. úprimnosť občas neúprimnú lebo nechcem ublížiť... nemotorné pohyby a správanie, keď sa cítim neisto... Často sa cítim neisto... Stále ked niečo napíšem niekde čakám,keď zašifrujem niečo, niekde hlboko.... dakde, v sebe? verím že niekto sa vyjadrí, pochopí čo som chcel povedať... Koľko takých článkov som už vyprodukoval? Niktoré nechápem ani sám:D.... nikto nie je dokonalý....Neviem ako napísať niečo skutočné. Neviem, či to je úprimné...je úprimnosť, keď to nie je skutočný názor, postoj, pocit? Netuším kým som.... Nevedel som to nikdy, len som si to nepriznával. tak som v slabej chvíli vypustil zoseba to najdramatickejšie čo som zvládol... Neskôr mi to prišlo neskutočne egoistické... Neustále riešenie seba a nikho iného... Mal som z tých slov dojem akoby nič nebolo horšie ako ten môj " život "... Keď on ani nie je až taký zlý. Len niekedy je to príliž ťažké....takto žiť...aj nežiť.... Keď si len tak chodím svetom, neviem čo robím, čo mám robiť, kam idem, ani to kto som? Viem, že to nezistím, snažil som sa, veľmi... sú veci ktoré nezvládam....veď už som zabudol aj rozmýšľať....
Keď rozmýšľam je to zlé. keď nerozmýšľam dá sa to.... nieje to až tak ťažké...
Ale potom stále sa niečo stane. Niečo preskočí a mne to chýba. To si mám sakra vybrať? Život v ilúzii, alebo šialenstvo __?? jediné dve cesty.... Najhoršie je to rozhodnutie. musí bbyť definitívne... Iba jedna cesta. _?

vážim si, že ma číta niekto. Už iba to, že niekto vôbec vie, že tu niekedy niečo hodím. je premňa poctou ...