Po návšteve toalety zašiel do kúpeľne. "Vidím, že vyzerám lepšie ako včera", a urobil úškrn na zrkadlo. Keď sa pozrel na jeho guľatú, z časti pehatú tvár, mohol si povedať len jediné "som nádherný". Jeho krásu ešte viac dotvárali kruhy pod očami zo včerajšej noci.

Ráno si dal ešte doma namiesto kávy Samaritána, účinný prípravok, ktorý mu má vraj odbúrať posledné OH skupiny, ktoré mu zostali v tele.

Obliekol sa do moderne vyzerajúcej košele a nohavíc a bežal na zástavku. Ako obvykle, keď mal jednu nohu v autobuse a druhú na zemi vodič zavrel dvere a tak Analyzér zostal trčať na zástavke. Sám, tak ako vyzerá môj život, povzdychol si a čakal 20 minút na ďalší spoj.


Bolo 9.30 keď prišiel do práce. Nikto ho zvlášť nevítal, aj keď riadil tím 20 ľudí. On sa zato na všetkých usmieval a zaželal im dobré ráno, čo mnohých provokovalo, keďže začínali pracovať už od 8.00 hod.

Po vypití rannej kávy sa hneď cítil lepšie a pozrel sa do svojho diára. Dnes ho čakali samé mítingy, s predstaviteľmi spoločnosti, na ktorých sa aj tak nič nerobí.
Obzvlášť mal radosť z pána Ružového košelu, riaditeľa zákazníckeho oddelenia, ktorý o práci prakticky nevedel nič.
To bude zaujímavé, a zaspomínal na poslednú príhodu s týmto pánom. Keď pán Ružová Košeľa, rozprával ako je jeho oddelenie so 120 zamestnancami neschopné a nič nestíha, Analyzér sa pána  Ružová košeľa len opýtal: "A kto riadi Vaše oddelenie ?" Pánovi Ružová košela, stačilo a manažérske stretnutie vtedy radšej ukončil.

O 12.00 hod, zavolal Renému. Po 7 zazvoneniach, zodvihol René. "Tak ako opýtal sa ?", "žijem", odpovedal René. Analyzér hneď pochopil, že René, si práve užíva so Zúfalkou a spoločne práve trénujú nové polohy, ktoré si prečítali v odbornej literatúre.

Po hodine sa ozval René. Analyzérovi povedal, že ešte dospával po včerajšej noci.
"Áno, všetkému som pochopil.", povedal Analyzér a nebolo o čom viac diskutovať, aj keď Analyzér, si svoju uštipačnú poznámku neodpustil.
"Aké to bolo ?" ,opýtal sa.
"Si kokot", odpovedal René.
"Aj ja Ťa mám rád" povedal Analyzér Renému a zložil.

Deň plynul, prišla 19.00 hodina a Analyzér si uvedomil, že sa zabudol naobedovať.
Kúpil v priľahlých potravinách pri robote 4 rožky a jednu Májku. Typickú strava študenta, , ale žiaľ externého .... No, čo jebať na to, povedal si v duchu.

Krátko nato sa ozval René, vidíme sa o hodinu v meste.
Miesto nemusel hovoriť. Podnik v centre mesta, kde radi  chodili, by spoznal  aj po slepiačky.
Personál bol v ňom pre nich pomaly rodinou .

"Tak, čo páni, čo prinesiem ?"  opýtala sa čašníčka, pri ktorej by aj farár zaváhal.
"Ako obvykle, " , odvrkol Analyzér.
Vodka s Redbullom, je poznášajúci nápoj, povedal  si Analyzér a vypil polovicu pohára.

"A čo Zúfalka ?" opýtal sa René.
"Nič, čo by s ňou bolo odvrkol René"  a začal sa venovať prichádzajúcej smske na mobile
"Kto ti píše ?" opýtal sa Analyzér. Je to Zúfalka ?
Nie, Renata.

Renata bola jeho nová známosť, síce staršia a inteligentnejšia, jednoducho presný opak od Zúfalky. Ale René dobre vedel, že aj Renata bude jeho priateľka akurát len tak na sex a kamáratstvo, ale vážnejší vzťah to nebude.

Tak pre koho si sa rozhodol ?
Zúfalka, či Renata ?
Ja neviem, nechcem to riešiť, povedal René.

Analyzér poprial Renému, len to najlepšie, keďže ďalší deň sa vracal mimo Slovenska a dohodli sa že ho pôjde odprevadiť na stanicu.

Mierne pripitý zavolal do taxislužby, s požiadavkou, že chce taxíček. Operátorka, sa na tom zjavne asi dobre pobavila a odmlčala sa z linky na krátku dobu.

O pár minút už Analyzéra čakal taxík.
"A tu čo sa stalo ?" Snažil sa udržať konverzáciu mierne pripitý Analyzér.
Nehoda, odpovedal, stroho taxikár.
Analyzér si uvedomil, že komunikácie má pre dnešok už dosť  a radšej zotrvá až do konca v tichosti.

Keď prišiel domov, dal si sprchu a padol do postele od únavy a to ešte nevedel, že ďalší deň, žažije veľkú šou  priamo na hlavnej stanici, ktorá sa len tak ľahko nevidí ...


pokračovanie zajtra