V nekonecnom tichu panenskeho lesa prechadzam sa na konci leta. Pomaly doznieva vesely stebot vtaci les odeje jesenny sat zamraci a rozplace sa nebo. Kracam v tom tichu lesa na konci leta,potknem sa o haluz myslim pri tom na Teba. Pochovala som Ta na same dno svojho srdca. hasim kazdy plamienok lasky, hoci som si kedysi myslela,ze sa mi to nikdy nepodari. A potom neskor,ked zapadajuce slnko este chvilu rozziari krajinu a les a schova sa za nedaleky kopec, dokoncilo svoju pracu na dnes. Na sklonku toho dna, ked blizi sa koniec leta kracam domov. Uz ani na chvilu nechcem mysliet na Teba. Laska boli,ale ta moja uz nikdy nebude, Uz sa nestane,ze neda.mi spat. Spev vtakov uticha, les ponara sa do noci...a ja uz idem spat.