Postupne sme sa začali dozvedať, o čo tu ide.

Okolo 22. mája toho roku vzniklo medzi miestnymi učiteľmi tvoriacimi nie nepodstatnú časť silnej mexickej učiteľskej odborovej organizácie pocit, že školstvo v štáte Oaxaca potrebuje reformu. Počet nespokojných rýchlo narástol na takmer 30 000. Súčasťou ich požiadaviek nebolo len zvýšenie platov, ale aj príspevku štátu na školské uniformy a topánky, na raňajky pre školopovinné deti, na školské pomôcky, kvalitnejšie školské budovy... To všetko podľa nich zaručuje mexická ústava, ale nezabezpečuje oaxacký štát.

Museo de las Culturas de Oaxaca

Museo de las Culturas de Oaxaca

Museo de las Culturas de Oaxaca

pohľad z múzea Museo de las Culturas de Oaxaca

Museo de las Culturas de Oaxaca

Museo de las Culturas de Oaxaca

nádvorie múzea

nádvorie múzea

jeden z exponátov múzea

Učiteľský protest bol pokojný. Pedagógovia a ich žiaci prerušili vyučovanie a spolu so sympatizantmi sa rozložili v šiatroch v centre mesta. V noci z 13. na 14. júna povolal guvernér Ruiz okolo 3 000 policajtov, ktorí mali za pomoci slzotvorného plynu, obuškov, strelných zbraní a helikoptér nastoliť poriadok. Pred siedmou hodinou rannou zakročili proti spiacim demonštrantom, z ktorých mnohí mali vo svojich dočasných celtových príbytkoch aj deti. Podľa údajov demonštrantov sa najmenej dve deti zadusili v dôsledku nasadenia slzotvorného plynu, osem ďalších ľudí bolo zabitých a najmenej pätnásti sú stále nezvestní. Brutálny zákrok polície, pochopiteľne, ľudí ešte viac rozhorčil. K štrajkujúcim učiteľom sa postupne pridávali ďalší – roľnícki indigenes, študenti, anarchisti i odborový zväz lekárov požadujúci lepšie zdravotníctvo. Vytvorilo sa mimoparlamentné opozičné hnutie APPO (Asamblea Popular de los Pueblos de Oaxaca) – Fórum Ľudové zhromaždenie štátu Oaxaca, ktoré združuje okolo 400 organizácií.

Oaxaca

Podľa transparentov viditeľných v meste sa k protestu pridali najrozličnejšie ľavicové organizácie, vrátane Komunistickej strany Mexika (marxisticko-leninskej, ako majú v názve). Nechýbali ani príslušníci a sympatizanti Zapatistickej národnooslobodzovacej armády EZLN (Ejército Zapatista de Liberación Nacional), či Ľudovej revolučnej armády EPR (Ejército Popular Revolucionario). Na transparentoch boli najčastejšie fotografie nenávideného guvernéra Ruiza a nápis Asesino (vrah), Fuera (zmizni). Naopak, na oslavne vyznievajúcich transparentoch sa na fotografiách najčastejšie usmieval  legendárny „Che„, ale vyskytli sa aj Federico Engels, Carlos Marx, José Stalin, a samozrejme nechýbal ani Subcomandante Marcos. (O tom, že nie u všetkých Oaxačanov mali protestujúci sympatie však svedčilo napríklad to, že v obchode s hrôzostrašnými karnevalovými maskami, kde sa však dali kúpiť aj masky stvárňujúce známe mexické osobnosti vrátane prezidenta Foxa, bola maska subcomandanteho Marcosa označená nápisom Subcomediante Marcos).

Oaxaca

Júnový ozbrojený guvernérov zásah nenastolil poriadok. Naopak, hlavnou požiadavkou demonštrantov sa stalo odstúpenie guvernéra Ruiza z funkcie. Tentoraz už dôvodom nebola len jeho neochota poskytnúť peniaze na požadované reformy (o ktorých tvrdil, že v štátnej kase jednoducho nie sú), dôvodom nebola ani jeho vraj volebným podvodom získaná funkcia guvernéra, ani korupčné podozrenia voči jeho osobe, ale najmä zodpovednosť za brutálny zákrok a smrť pokojných demonštrantov. Pritom treba popravde povedať, že ani predchádzajúci oaxackí guvernéri Diódoro Carrasco (1992-1998) a José Murat (1998-2004) neboli nijakí ľudomilovia.

 nenávidený guvernér Ruiz

Zdroj fotografií:

PF