Monika sa už ničomu nečudovala. Tri celé dni nevidela Mareka ani nikoho z jeho rodiny. Tri celé dni nikoho nezaujímalo kde zmizla a prečo. Ale vlastne. Mohla sa mu ozvať sama. Veď..ona odišla bez jediného slovíčka. Prudkým potrasením hlavy zahnala doternú myšlienku a ďalej mechanicky umývala šálky od kávy. Práve vyprevadila svojich rodičov. Majú o ňu obavy,ale dúfala,že sa jej ich podarilo aspoň trošku upokojiť. No a čo že je vdova, je dospelá žena, dokáže sa o seba postarať. Musí!!!

Monikine myšlienky pretrhol až zvuk zvončeka pri dverách. Nepremýšľala,kto to môže byť. Šla otvoriť dvere. Aj keď.. Cez kukátko nazrela plná zvedavosti, ale nevidela nikoho. Otvorila a pred dverami nikto. Zrazu sa pred ňou objavila ruka s vreckom pistácii. Monika sa usmiala. Milovala pistácie. Jednou rukou si vzala vrecko a druhou rukou uchopila tú štedrú ruku a vtiahla neznámeho darcu do bytu. Jeho totožnosť ho veľmi neprekvapila. Kto iný by vedel o jej láske k pistáciam ako Marek?

- Vítaj.. - povedala jednoducho pohľadom hladkajúc oriešky v sáčku.
Marek sa nevedel na ňu vynadívať. Monika očividne skrásnela aj keď jej oči boli utrápené.
- Už som to nemohol vydržať. Musel som prísť. - povedal jej ticho.
- Už dávno som ťa čakala. - povedala rovnako ticho Monika.
Chvíľu tam len tak stáli až sa rozhýbala Monika.
- Tak poď ďalej. Otvorím vínko. Polúskame pistácie. Podebatíme. - hovorila mu cestou do kuchyne. Marek sa usmial ale Monika to nevidela. Vstúpil do obývačky a pozapaľoval všetky sviece v miestnosti. Potom jeho pozornosť zaujala hudobná súprava jeho nebohého brata. Cvhíľku sa prehrabával v zbierke platní až nakoniec vybral. Bola to zmes rockových balád. Tých najobľúbenejších. Zostavovali ju Rado s Monikou. Občas im tam niečo dohodil aj on. Vedel,že týmto nič nepokazí.
- Hmm.. Dobre si vybral. - vyrušila ho Monika keď  zazneli prvé tóny prvej skladby.
Marek sa usmial.
- Viem.. Urobíme si krásny spomienkový večer na Rada. - navrhol.
- Nie.. Nechcem! A vlastne.. Mal by si odtiaľto zobrať jeho šatstvo a osobné veci. Nechcem už na neho spomínať. Bolí to. - povedala Monika a hlas sa jej zatriasol.
- Chápem. Na tie veci sa pozriem. Vypraceme to tu. Neboj sa.. - Marek objal Moniku okolo ramien. Tá ďalej nalievala do pohárov biele víno.
- Mala by som ti niečo povedať, ale.. - Marek vycítil z Moniky strach.
- Nehovor.. Nič nehovor. Viem,čo ti natárala Inga. Ale.. Celé je to trošku inak. - prerušil ju Marek rýchlo. - Inga dieťa vôbec nechcela. Keď sa nám nedarilo,šiel som na testy. To,čo som sa tam dozvedel, to ma zabilo. A nebola to informácia o mojich spomalených spermiách. Inga celý ten čas brala antikoncepciu. - Marek rozprával ticho ale rozhodne. Chcel,aby to Monika vedela. Aj keď o ďalšom sa hanbil pokračovať.
Monikine prekvapenie bolo obrovské. - Čože? Prečo? Prečo to urobila? - nechápavo krútila hlavou.
- Chcela ma vydierať. Citovo, psychicky, ekonomicky.. Nevyšlo jej to. Prišiel som na mnohé špinavosti,čo robila. Preto rozvod. - Marek sklonil hlavu akože sústredený na rozlúsknutie orieška. Monika vycítila jeho bolesť. A pocítila aj svoje slzy na lícach.  - A tak neviem, či budem ešte mať vlastné dieťa. Či som toho ozaj schopný. Ale.. Presvedčil som sám seba,že nie.. Že ja svoju mamu babičkou neurobím. A vyrovnávam sa s tým. - napätie v miestnosti sa dalo krájať. Monika premýšľala,či má pravo rozbiť jeho neistotu,alebo mlčať o Ivaninom strašnom tajomstve. No nevládala. Nemohla nechať Mareka ďalej sa trápiť.
- Marek.. Nehovor tak. Tvoja mama už babičkou bude. - povedala a ruku si mimovoľne položila na bruško. - Ale viem,že aj ty si schopný splodiť dieťa. - dodala s istotou ktorá Mareka zasiahla.
- Ako to vieš? - prekvapený bol tentokrat on.
- Ivana.. zdôverila sa mi..  - povedala Monika a vyrozprávala Marekovi všetko,čo vedela od Ivany..
Marek nehovoril nič. Plakal. Slzy sa mu nekontrolovateľlne liali po lícach. Keď Monika dohovorila, Marek mal v sebe strašný chaos pocitov. Búrka..

Postavil sa a bez slova opustil byt..



Cestičky života