V marci 1985 začal lodi podobný objekt skúmať David Fasold.  Pomocou najmodernejších technologických metód zistil prítomnosť 13 železných pásov, ktoré vedú v pravidelných 30 centimetrových odstupoch od čela lode k jej zadnej časti.

Dĺžka lode je 164 metrov, čo približne zodpovedá 300 lakťovej dĺžke uvádzanej v knihe Mojžišovej. Kresťanskí vedci a výskumníci nález spochybnili, pretože vyrátali, že dĺžka lode by mala byť len 137 metrov. Na výpočet použili hebrejskú dĺžkovú mieru, kde 1 lakeť = 45,72 cm. To je však zlá úvaha, pretože Mojžiš, ktorý žil v časoch egyptských faraónov a mal egyptské vzdelanie, vo svojej knihe neuvažoval v hebrejských, ale v egyptských dĺžkových mierach. A dnešný egyptský lakeť meria 52,36 cm. Preto sa dĺžka uvádzaná Mojžišom takmer presne zhoduje s nameranou dĺžkou lode nájdenej pri dedinke Üzengili.

Doterajšie domnienky, že stavebným materiálom lode bolo len drevo (ktoré v skamenenej podobe našiel Wyatt) sa ukázali ako mylné. Zistilo sa, že sa tu nachádza aj materiál podobný cementu. Výskumy vraj ukázali, že hlavným stavebným materiálom lode bola hmota podobná cementu. Z dreva vraj boli len vnútorne vzpery, ktoré Noe po pristátí čiastočne použil ako palivové drevo.

Cement alebo cementu podobné látky ľudia už v tých časoch poznali. Manželia - výskumníci Braiderrodovci z chicagskej univerzity našli neďaleko odtiaľto, na pahorku Cayönü z cementu vytvorené stavebné diely, ktoré vznikli 7 250 rokov pred Kristom – teda dávno pred stavbou Noemovej archy.

Ako  ďalší dôkaz, že tento lodi podobný objekt je Noemova archa, môžu slúžiť objavené podporné bloky lodných stožiarov s rozmermi 25 x 40 cm pravidelne od seba umiestnené vo vzdialenosti 3,6 metra. Všetky stožiare stáli v podporných blokoch, spojených železnými platňami. V podporných blokoch sa našla vápenatá hmota, ktorá sa v tých časoch používala na utesnenie.

Návštevnícke centrum s biednou prezentáciou.

Návštevnícke centrum s biednou prezentáciou.

O tomto všetkom sa však možno len dočítať v tlači alebo na prezenčných paneloch, ktoré sa nachádzajú v návštevníckom centre umiestnenom na kopčeku neďaleko archy pri dedinke Üzengili. Okrem panelov s textom a fotografiami sa v skromnom návštevníckom centre nachádza už len pár stoličiek, na ktoré vás správca centra, a podľa vlastných slov aj spoluobjaviteľ archy, Hasan Özer usadí a porozpráva vám svoju story. Nie je tu vystavený ani jeden jediný kotevný kameň, ani hlinené črepy nádob s namaľovaným mužom vypúšťajúcim vtáky, ani iný artefakt.

Hasan Özer

Hasan Özer

Hasan Özer

Hasan Özer

Hasan Özer

Samotná archa, keď sa na ňu pozeráte zo svahu od budovy návštevného centra zo vzdialenosti cca 200 metrov pripomína terénnu nerovnosť - z terénu vystúpený znak istej francúzskej automobilky, alebo istý mierne vulgárny piktogram.

Keď sa rozhodnete zbehnúť dole svahom a priblížiť sa k objektu bližšie, Hasan Özer začne za vami kričať:

„Vráťte sa, tam nemôžete ísť!„

Vyzerá pri tom dosť zúfalo a keď sa vrátite, už tichším hlasom vysvetľuje ukazujúc rukou na neďaleké pahorky:

„Tadiaľ vedie hranica s Iránom, vidíte tam tie vojenské palposty? Odtiaľ všetko sledujú ďalekohľadmi vojaci a tí nemajú radi, keď sa im okolo hranice túlajú cudzí ľudia. Mohli by začať strieľať...„

Malá miestna pastierka však pasie kozy priamo pri arche.

Nuž ale fakt je, že hranica, je blízko - čo by kameňom dohodil a v celej východnej, či lepšie povedané kurdistanskej časti Turecka je prítomnosť armády viac ako zjavná. Miestni, ale aj z Iraku prichádzajúci bojovníci kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorých cieľom je dosiahnuť nezávislosť Kurdistanu, sú postrachom Turkov. Celá táto oblasť pôsobí v podstate ako obrovská okupačná zóna.

Za týchto okolností varovné slová Hasana Özera majú logiku, i keď sa nemôžem ubrániť dojmu, že to nie je jediný dôvod, prečo nás nechce k arche pustiť bližšie. Koniec koncov, len pár metrov od archy pasie svoje malé stádočko oviec miestna dievčina. Ale možno jej priepustkou je práve to, že je miestna.

Archa je teda lákadlom pre turistov. Napriek tomu sem denne viac ako 30 ľudí nepríde. Na príčine je aj neistá bezpečnostná situácia v Kurdistane. Hasan Özer je vďačný ak v jeho návštevníckom centre utratíme zo tri líry za pár nie príliš kvalitných pohľadníc.

Hasan Özer

Čo si teda myslieť o útvare podobnom lodi nachádzajúcom sa vo svahu neďaleko Araratu? To záleží na každom návštevníkovi v čo verí...

Nám sa zdalo omnoho pravdepodobnejšie, že üzengiliská archa je geomorfologický útvar vymodelovaný povrchovými vodami v sedimentoch tvorených skalami a pieskom. Sú to okraje pôvodných rýh po dažďových a prívalových vodách. Tento proces tu stále prebieha. Podobné ryhy sa nachádzajú aj nižšie od miesta „fenomenálneho nálezu„ a majú rôzne tvary, ktoré vyvolávajú dojem antropologického pôvodu. 

Vľavo veľký Ararat (Ağri Daği 5 137 m. n. m., vrchol ukrytý v oblakoch) a vpravo malý Ararat (Kucuk Ararat 3 896 m. n. m.) - fotografované od Návštevníckeho centra Noemovej archy

cesta z Návštevníckeho centra a malý Ararat

Zdroj fotografií:

PF