z toho mála, čo sa vie o anjeloch,

tých vyšších,

strážnych,

čo na nich pozeráme so zaklonenou hlavou,

v oblakoch,

tam, kde bežne prebývajú,

obláčiky snovajú,

v hravých vetroch tancujú,

huňatými krídlami,

si harfy spriadajú,

aby nám potom bez nároku na odmenu,

z čista jasna,

z neba,

prihnali sa,

BLESKOM!

BLESKOM!

BLESKOM!

na pomoc,

oči majúc uprené do hora,

modlíme sa k prvému aj poslednému,

ruky vzpäté,

keď osud pritvrdí,

vyváľa nás v hovne,

zdrapí za pačesy a vrhne do mlynčeka na ľudí,

bez hanby,

zje ťa morská príšera alebo pes