Ťan – šan I.

Ďalej veľmi nemám čo napísať... V Ťan-šane som vodu veľmi nenamútil. Štyridsaťstupňové teploty pri odlete a ďalšie následné zdravotné problémy, ktoré ma postihli v Kirgizstane mi nedovolili mať vysoké ambície.

V podstate som sa len tak pretŕčal v okolí base campu.  V rámci aklimatizácie som vykonal túru po ľadovci Zvezdočka do base campu pod Pikom Pobedy a ďalšie aklimatizačné túry až na koniec ľadovca Južný Inylček a ľadovca Demčenko (inými slovami došli sme takmer až do Číny).

No a vyliezol som po nebezpečnom Semenovského ľadovci do druhého tábora (5 200 m. n. m.) - spoločného pre výstup na Chan Tengri (6 995 m. n. m.) a Pik Čapajeva (6 371 m. n. m.).  Semenovského ľadovec je známy tým, že prechod cezeň treba absolvovať v noci. Najideálnejšie je vyraziť okolo tretej ráno. Po desiatej predpoludním ľadovým kuloárom už letí jedna lavína za druhou. Vyhýbať sa mu treba najmä medzi 10 – 14 hod.  Dva roky po nás tu v mohutnej lavíne zahynulo 5 Čechov a jeden Rus.

Takže to bolo všetko moje ťanšanské snaženie... Na viac som vtedy nemal.

A celkovo to nebol nijaký výrazný úspech. Ľudia z našej partie, ktorí mali za cieľ Pik Pobedy (7 439 m. n. m.) to nakoniec museli vzdať pre úsek s maximálne lavinóznym terénom. Za náhradný cieľ si vybrali Chan Tengri, na vrchole ktorého napokon stáli štyria. Na ďalší z našich cieľov Pik Čapajeva nevyliezol nikto.

Takže namiesto ďalšieho rozprávania (nebyuo o čem...) len pár fotografií...

a všetky preexponované...-(((

base camp Južnyj Inylček, vľavo Pik Čapajeva 6 371 m. n. m. , vpravo Chan Tengri 6 995 m. n. m.

ľadovec Zvezdočka

ľadovec Zvezdočka

ľadovec Zvezdočka

to biele vpredu je náš stan v základnom tábore po nočnom snežení 

to biele vpredu je náš stan v základnom tábore po nočnom snežení 

na ceste do 1. tábora po ľadovci Južnyj Inylček

na ceste do 1. tábora po ľadovci Južnyj Inylček, vzadu Pik Maksima Gorkovo 6 050 m. n. m. 

na ceste do 1. tábora po ľadovci Južnyj Inylček,

Zdroj fotografií: