Zase tu bol Pišta. Pišta je kamarát. Pišta je profesor. Pišta bol doktor na univerzite v Melbourne. Už nie je doktor na univerzite. Pišta teda na univerzite stále je ale už je docent. Teda volá sa to nejako inak, ale prekladá sa to vraj docent. Pišta je múdry. Mám ho rád. Hovorí s košickým prízvukom. Už som tu o ňom párkrát písal. Minule sme hovorili o dvoch deťoch a dvoch gramofónoch. Teraz sme boli na pivo. Na dva pivá.

Bol som v práci a Pišta bol v pivárni. Čakal ma tam. Nebol sám. Pišta pracuje vždy. Sedel s našim politológom, čo ho občas vídať v televízore. Hovorili o dôležitých veciach. Viem, že sú to dôležité veci, lebo som im nerozumel. A keď som rozumel, tak som si myslel niečo iné. Naopak. A dal som si pivo. Na začiatok. Potom sme si dali druhé. Pišta sa na mňa pozrel a povedal: „dáme si dva pivá, však dva pivá sú dva pivá“. A smiali sme sa. My sme z Košíc a vieme, že dva pivá sú dva pivá. A vieme, že v Bratislave dva pivá nie sú. Sú len dva poháre s pivom. Tak to aj ten politológ z televízie povedal: „tak dva poháre piva“.

Čašníčka bola z Košíc. Hneď sme sa spoznali. Boli sme traja ale politológ z televízora sa už ponáhľal. Ďalšie pivo si nedal. „Tak donesiem ešte dva?“ opýtala sa čašníčka. „Dva“ odpovedali sme obaja. Boli sme doma. Dvaja košičania v bratislavskej pivárni. A naše dva pivá.

Pišta je múdry človek. Niekedy až taký múdry nebol. Ani ja som nebol taký múdry ako som teraz. Niekedy sme totiž vedeli všetko. „Poznáš toho?“. „Poznám, kto by nepoznal.“ To sme poznali. Na nesprávne otázky správne odpovede. Ale Pišta je už docent. Je múdry. Ten politológ z televízora sa ho opýtal na nejaké meno. „Poznáš!“ ani nepoložil otáznik. Bratislavskí politológovia síce vedia, že dva pivá sú len v pohároch ale nevedia, že za slovom poznáš má byť otáznik. Pišta poznal správnu odpoveď: „nepoznám“. Ani ja som nepoznal ale to nikto ani neočakával. Ja som len Pištov kamarát a keď sme spolu pijem zásadne dva pivá, hoci inak pivo nepijem a používam aj slovo dve.

A potom som bol múdry aj ja. „Márai, to je váš, košičan, toho si určite čítal.“: zase bez otáznika oslovil politológ z televízie Pištu. Pišta je docent. Teda volá sa to anglicky ale prekladá sa to docent. Docent je múdry: „nečítal, prečo?“ a položil otáznik. Prišla moja chvíľa. „Márai je dobrý, píše aj o Bankove, tam si si varil čaj, a aj on tam pil čaj“: aby svet vedel, že aj ja som múdry. A chlipol som si piva. To bolo mojich pätnásť sekúnd politologickej slávy. A potom politológ z televízie odišiel. Pišta je múdry. O Máraiovi sme sa už nerozprávali.

Pišta mi porozprával o svojej poslednej prednáške. Mal prednášku o 68-om. Hovoril o tom aj s politológom. To bolo toľko mien, že som strácal orientáciu. „No a potom bola recepcie“: Pišta prešiel plynule k téme. Chlipkali sme druhé pivo z pohára a ja som sa dozvedel, prečo prišiel domov o tretej nadránom. Sľúbil som že to nikomu neprezradím. Tak tu končím. Neprezradím ale bola to hanba. Pišta si potom kúpil tabletky na žalúdok. Stáli 20 dolárov. Austrálskych.