Lacný dotyk nevinného tvora,
sladké pokušenie života.
Tiché šumenie vzdialeného mora,
pod bránou leží samota.

Nahotu leta prekrýva lístie,
v diaľke vrana skapala.
Na dlani s pod neho rastie,
pálivá čerstvá žihľava.

Nežný dotyk takej dlane,
ženské lono roztápa.
Vánok tíško nocou vanie,
a sladko s hviezdou rozpráva.

O miestach kde páli slnko,
kde nahí kožu zvliekajú.
Kde čosi v tôni žblnklo,
a kde hady sladko spávajú.

Uprostred púšte ležíme nahí
a kvapky nám rosia telá.
Už dávno nie sme tak mladí,
žeby’s priľnula ku mne celá.

Piesok nás nežne prikryl,
a vôľu uniesol kamsi čas.
Do tmy šakal nežne zavyl,
a potom mŕtvy stratil hlas.