Poznáte ten pocit

keď nedokážete nič zmeniť?

So smútkom v očiach sa dívať

a naďalej len snívať.

Spravil by si čokoľvek 

aby zmena nastala

ale ty si len obyčajný človek

ktorého láska opantala.

Miluješ ju, srdce tvoje pre ňu bije

ona je na míle vzdialená

tvoj plač však nepočuje.

Ďalšia stránka života je spálená.

Ako dym stúpa do neba

tak moja láska stúpa k tebe.

Táto báseň je venovaná pre teba

naše srdcia patria k sebe.

Ja ťa skoro ani nepoznám

no srdce sa k tvojmu tiahne.

Pred Bohom sa spovedám

ako smädný za vodou po tebe moja duša prahne.

Vari je to len platonická láska

vari moje city klamú?

Ako drevo v ohni jemne praská

tak jemne moje oči v tvojich spočinú.

Čakať na teba budem, dokým o mňa stojíš

s tebou život stráviť chcem

aj keď možno nástrah života sa bojíš

len poď, neboj sa, bude to náš krásny sen.

Minúty pomaly ako roky ubiehajú

no nevzdám sa pokiaľ nádej bude stáť

budem len o teba bojovať

dokým moje plachty vo vetre života vejú.