Milovaní, toto obdobie je také chýrne a slávnostné, že Duch Svätý o ňom hovorí: Čas milosti, deň spásy, pokoja a zmierenia. Je to čas, ktorý toľkými vytrvalými modlitbami a vzdychmi túžobne privolávali dávni patriarchovia a proroci, čas keď spravodlivý Simeon s veľkou radosťou uvidel a Cirkev dodnes slávnostne prežíva. Preto ho aj my musíme prežívať s nábožným srdcom a neprestajne chváliť večného Otca a ďakovať mu za milosrdenstvo, ktoré nám preukázal v tomto tajomstve. Lebo on v príchode svojho Jednorodeného poslal z nesmiernej lásky k nám hriešnikom toho, ktorý nás vyslobodí spod tyranskej moci diabla, povolá do neba, uvedie do nebeských príbytkov; ukáže nám pravdu, naučí nás mravne žiť, vloží do nás semienka čností, obohatí nás pokladmi svojej milosti a napokon nás prijme za deti a dedičov večného života.
Cirkev slávi toto tajomstvo každý rok, a tak nás vedie k tomu, že si máme znova pripomínať tento veľký prejav Božej lásky k nám. A ešte nás poúča, že Kristov príchod neosoží len tým, čo žili v tomto čase, ale až podnes máme všetci účasť na jeho sile, ak sme ochotní – prostredníctvom svätej viery a sviatostí – prijímať milosť, ktorú nám on zaslúžil, poslušne sa poddávať jej vplyvu a viesť mravný život.
Cirkev si praje, aby sme pochopili, že ako prišiel prvý raz na svet, tak je v ktorúkoľvek hodinu, v každom okamihu pripravený prísť k nám znova s celým bohatstvom milostí, ak odstránime prekážky zo svojej strany.
Preto nás Cirkev ako láskavá matka, ktorej veľmi záleží na našej spáse, hymnami, chválospevmi a inými obradmi a podnetmi Ducha Svätého v tomto období učí, že máme s vďačným srdcom prijímať toto veľké dobrodenie, aby v nás prinieslo ovocie. A preto sa má naše srdce horlivo pripravovať na príchod Krista Pána tak, ako keby ešte len mal prísť na tento svet. Ináč nás neučili, slovami i príkladmi, ani Otcovia Starého zákona, ktorých máme nasledovať.
Cirkev slávi toto tajomstvo každý rok, a tak nás vedie k tomu, že si máme znova pripomínať tento veľký prejav Božej lásky k nám. A ešte nás poúča, že Kristov príchod neosoží len tým, čo žili v tomto čase, ale až podnes máme všetci účasť na jeho sile, ak sme ochotní – prostredníctvom svätej viery a sviatostí – prijímať milosť, ktorú nám on zaslúžil, poslušne sa poddávať jej vplyvu a viesť mravný život.
Cirkev si praje, aby sme pochopili, že ako prišiel prvý raz na svet, tak je v ktorúkoľvek hodinu, v každom okamihu pripravený prísť k nám znova s celým bohatstvom milostí, ak odstránime prekážky zo svojej strany.
Preto nás Cirkev ako láskavá matka, ktorej veľmi záleží na našej spáse, hymnami, chválospevmi a inými obradmi a podnetmi Ducha Svätého v tomto období učí, že máme s vďačným srdcom prijímať toto veľké dobrodenie, aby v nás prinieslo ovocie. A preto sa má naše srdce horlivo pripravovať na príchod Krista Pána tak, ako keby ešte len mal prísť na tento svet. Ináč nás neučili, slovami i príkladmi, ani Otcovia Starého zákona, ktorých máme nasledovať.
Komentáre