Sociálne siete sú zabíjačom vzťahov. To je raz pravda. Vidieť tam svojho chlapa bez toho aby si písal so mnou... Načo tam potom chodí? Láka tam iné baby? Aj ja si píšem so známymi aj neznámymi chalanmi ale... je to hnusný pocit. Kto nežiarli, nemiluje? Či ako sa to hovorí?

   Pre nefunkčnosť auta sme sa nemali ako stretnúť. Viem, existujú aj iné dopravné prostriedky, ale tie nám  v danej chvíli vôbec nenapadli. Boli časovo náročné. Asi som si mala nájsť čas na vlastného frajera, ale moja brigáda, jeho práca, proste vyťaženosť nám to nepovoľovala. Kto chce, čas si nájde ale to som si uvedomila až potom. O dosť neskôr.

 Preto jediný kontakt bol mobilný telefón ktorý zvonil minimálne a sociálna sieť. Pocit nezáujmu z jeho strany sa každou odbitou hodinou len zvyšoval a zmocňoval sa naplno mojej hlavy. Pocit že ho strácam. Pocit keď som ho znova videla chatovať ma zabolel. Prečo? Však aj ja tam chodím. Ale nepáčilo sa mi to! Vravel že nemá dôvod tam chodiť, lebo má mňa. Tak čo sa zmenilo??!

 Idem asi plakať...To je nanič. V takýto krásny slnečný deň je to až škoda.

    Aby som svoj plač dotiahla do dokonalosti pustím si smutný song. To je to najnesprávnejšie rozhodnutie aké môžete v tomto stave urobiť. „ Don´t make me sad, don´t make me cry... sometimes love is not enough... I don´t know why...Láska nestačí v našom prípade. Svedčia o tom čierne machule pod mojimi očami. Kvalitná špirála nadovšetko!