prvý diel

   Električka zastavila , na mieste, kde slnko prerazilo slnečný pás pomedzi bloky a zachytilo sa  na stromoch pozdĺž cesty. Uchvátene otočila tvár k stromom, pustila klientku z hlavy, aj nadchádzajúci koncert a impulzívne sa pretiahla zatvárajúcimi dverami, zanechávajúc električku rutinne putovať svojmu osudu do náruče . Prešla cez cestu a so zadržaným dychom kráčala po trávniku k  jednému zo všetkých, krásnej, vysokej Sakure.
   Ako milovala tento prekrásny strom ( nech patril komukoľvek, rozhliadla sa , nikto naokolo a tak v tej)  chvíli patril jej . Dotkla sa kmeňu, a mierila prstami ku kvetmi obsypanému nižšiemu konáru, jedinému ku ktorému dosiahla. Pohladila zrakom ružovo-biele kvety a nadýchla sa zhlboka. Oprela sa o kmeň a natočila tvár k zapadajúcemu slnku. Vypla autá , pohyb električiek, autobusov , vypla ruch, pridala zvuk, zavrela oči. Občas ich otvorila zaklonila hlavu a cítila sa ako v nebi, pod korunou zasneženou miliónmi kvetov . Bolo jej jedno , že sem tam na ňu čumelo desať tvári z tých rýchlik mašiniek . S ľútosťou, že prichádzajú o takú krásnu udalosť , ich pustila zaradom z hlavy a snívala  (zase raz)  o japonských záhradách a ako si už konečne jednu doma spraví.

 
Richard sedel v električke, prelietal rýchločítaním chod sveta.
    Zaostril na hodinky, tešil sa nesmierne na koncert, bubny mal rád . Občas ľutoval, že hudobné vzdelanie ho úplne minulo, za to si zriedka nechal ujsť príležitosť vychutnať si laicky hudbu, keď mal aspoň trochu času. Električka prudko zabrzdila, zase nejaký zdatný vodič , mal chuť strihnúť si to predčasne cez jej trasu. Zložil noviny a naklonil sa k oknu, auto prefrčalo akoby sa nič nestalo. Poobzeral sa po unavených tvárach, sledoval objekt záujmu niekoľkých tvári.
   Áaa , samozrejme japonské čerešne .. - usmial sa detektívne pre seba, keď si vysvetlil tváre otočené doprava. Zrazu sa električka prehupla do silného svetelného pásu presvitajúceho medzi bloky zapadajúceho slnka, žltočervené svetlo zalialo električku, ktorá akoby na znamenie v sne na chvíľu zastavila na zastávke. V tej chvíli zaostril na jeden strom, skutočne so záujmom skĺzol aj na  atypicko stojaci objekt pod ním. Ryšavá slečna ! Úplne jednoznačne ! Stála opretá a zjavne prespokojne ako mačička na parapete sa nechala hladkať slnkom. Ani sa veľmi nehýbala, len keď sa električka rozhýbala, zaklonila hlavu a pozerala na nebo. Na noviny okamžite zabudol, ako náhle sa električka dala do pohybu, bezhlavo vstal, prešiel na koniec električky   a pobavene sledoval objekt svojho záujmu skoro prilepený na sklo, až kým z nej nebola malá bodka ... a kým nezbadal potmehúdsky výraz na tvári starého dedka, ktorý ho sledoval. "Tiež som si ju všimol, krásna." ;) pošepkal mu kamarátsky, keď si sadol spať.

( Fajne bubny : ak neviete aky nastroj deti mozu ovladat od mala :) ->  0  a ine  1 , 2 ,  )

    U Mlieka to vrelo, na okna padli ťažké závesy, na stenách horeli fakle a hádzali mäkké tiene na tváre troch bratov, ktorí to na Djembe  vedeli ako málokto. Ľudia s rozžiarenými očami sledovali nepravidelne ale dokonale zohraté tri páry rúk a 30 prstov zdanlivo asynchrónne hladiacich kožu na bubnoch.
Rytmus si bral duše rad radom, zdvíhal ich do výšin a nechal ich po kvapkách dopadávať za zvuku prstového dažďového klopítania. Vo chvíľach , keď už sa drali prvé slová snažiace sa zachytiť dojem na pery komukoľvek, vytrhla im hudba hlas a nechala rozpíjať v nových opakovane sa vracajúcich vlnách, prinášajúcich nové zvuky, rozrážajúce tie staré . A bratia gradovali, chodili po hranách zvukovej extázy a pred pripravovali si všetkých, na pre nich príznačný vrchol, ktorým by privádzali tanečnice afrických tancov do nespútaného varu.
Richard stál opretý o stenu a od príjemného strnutia zohrieval v dlani pivo.

   Kaťa došla pozdejšie, pretlačila sa hudbou k baru a dala pusu Mlieku, ktorý sa len s ťažkosťou odtrhol aspoň pohľadom k nej z polotranzného stavu a usmial sa . Jasné že mu hneď ukradla cigaretu, ani nie preto , že by nemala jednu krabičku v nohaviciach a ďalšiu rezervnú v kabelke , ale preto, že s tým začal on, keď tvrdil ,že tá istá značka chutí od nej lepšie. Ako inak, Kaťa pristúpila na každú blbosť rýchlo a tak sa navzájom vždy vykurovali, častým dôsledkom bolo, že keďže väčšinu času sedávala pri ňom za barom a často odbiehala, hodila aj svoju krabičku za bar a tak za chvíľu nebolo zrejmé , ktorá je čia. Hneď ako si zapálila hodila krabičku za bar , vzala si z rohu miestnosti vankúš a popolník a prešla do druhej a sadla si na zem . Cítila sa ako malé dieťa medzi všetkými tými , čo sedeli na zemi. Zapálila si .. zvuk ju strhol a dopĺňala si svoju japonskú záhradu o pre ňu hrajúci africký kmeň , kde by so ženami dravo tancovala okolo ohňa. Musí si kúpiť bubny, napadlo ju, keď cigareta dlho nepotiahnutá vzdorovito začala dymiť a kašlať, kým ju neuhasila.
   Fascinovaná sledovala ruky bratov, ako im hrali tiene svetla na svaloch ... ticho hlesla. Vzápätí sledovala prsty bratov a keď videla ako sa ich lôžka dotýkajú kože, uvedomila si, že bubny by znamenali krutý výber "hudba alebo nechty" . Vzhľadom k svojmu hudobnému vývinu, ktorý sa zastavil v 13tich kvôli nechtom , sa jej zdalo, že ešte stále neni dosť stará na to, aby sa vzdala krásnych rúk, kvôli hudobnej kariére. Nebola ani dosť povrchná na to, aby si neuvedomila ako povrchne pred sebou vyzerá , takže sa prespokojne zaklonila do zadu , rozlial sa jej úsmev po tvári, pretože o tento rozhovor na rozdiel od plno iných sa podelila len sama so sebou :) .

   Zaklonila ju úplne a zazrela doprava a s poloprevrátenou perspektívou preletela tieňom zastreté tváre . Všetci mali tak prenesmierne blažený výraz na tvári.
Aj ona zaiste, aj husiu kožu mala, nakoniec občas jej hudba týchto bratov rozprúdila všetko. Sem tam ju niekto zachytil pohľadom a  pozdravil ju úsmevom.Potom otočila hlavu doľava a skenovala tváre hľadajúc Ninu . A zrazu si uvedomila, že na ňu hľadia tmavé oči a vnímala  úsmev akéhosi muža. Pozerala na neho so záujmom, až pootvorila ústa usmievajúc sa v tom polozáklone, snažila sa ho rozpoznať ... keď jej to došlo. Och ! Och, nie , to bol trapas.
   Okamžite vrátila tvár smerom k bubeníkom a ešteže nebolo vidno svetlo, lebo jej tvár zaliala červeň. Zabudla na neho, úplne jej z posledného večera vyfučal z hlavy . Samozrejme, však mala väčšie trápenie, poopravila svoju zlú mienku pred sebou o svojej pamäti na rozhovory.

   Bubny silneli, rytmus nadobúdal divoký zráz, tanečnice by isto privolali dážď , možno i sám pán bleskov by symbolicky preťal oblohu pri tom šialene sa gradujúcom zvuku . Tvárila sa chvíľu, že je hudbou zaujatá ale chcela si ho obzrieť. A čím boli bubny divšie, tým viac si ho chcela obzrieť. A v nestráženej chvíľke sa k nemu pootočila a celého ho bleskurýchle (ako len pás bleskov vie) preskenovala. Ale bol chutný, oj,  napadlo ju . Neotočil sa k nej , i keď ju sledoval periférne veľmi precízne . Kaťa sa ale rada nechávala akože periférne prehliadať ....

Menej však bývalým partnerom, ku ktorému ju zrazu pritiahol zrak .
Japonská záhrada, africký kmeň a pocit spod sakury i záujem o muža s tmavými očami bol preč.

Richard, zbadal jej výraz a obzrel sa za mužom, na ktorom  tak náhle strnulo spočinula pohľadom s opäť tragickým výrazom na tvárti, ktorý si tak dobre pamätal z prvého stretnutia s ňou.

Odpil si z piva , „Škoda“ - povedal si, znova.