V našej dedine poznám Zúrivca. Tak sme s deťmi pomenovali psa, psíka jazvečíkovského typu, ktorý je frajerom na svojom dvore. Ale ten dvor od chodníka, kade často chodievame, oddeľuje iba kovový mrežový plot, osadený na polmetra vysokom betónovom múriku, dostatočne širokom na to, aby tam chlpatý frajer mohol pobehovať. Zúrivec si veľmi rád zgustol na mojich malých deťoch, ktoré s obľubou strašil tým, že sa vyrútil na múrik a štekal do zbesnenia. A samozrejme, odprevádzal nás po celej dĺžke plota, ani sa pritom nenadýchnuc. Zaujímavé, že ho dospelí nezaujímali, len zriedkavo si dal tú námahu, aby vyskočil a vyľakal okoloidúceho. Akým veľkým frajerom bol Zúrivec za plotom, takým veľkým neviniatkom sa robil pred plotom. On si totiž rád povyrazil na výlet do dediny, potom čakával pred plotom, kým mu panička otvorí bránku. Párkrát som ho takto skoro ráno stretol pred bránkou, pozerali sme si do očí, z tých jeho mu sršala oslepujúca nevinnosť, tváril sa, že on nič – on muzikant...

  Po čase mi došla trpezlivosť, Zúrivec ma štval s tým jeho arogantným štekaním a cerením tesákov. Pripravil som si do ruky tenkú palicu, držiac ju za chrbtom. Takto vyzbrojený som sa mohol vydať s deťmi na prechod predplotovým územím. Zúrivec konal presne podľa daného scenára: objavíme sa my, ideme popri plote, on vybehne odnikiaľ, vyskočí na plot do výšky pásu dospeláka, vycerí tesáky, zúrivo šteká a prevedie nás popri plote... Tento scenár som mu skrátil po časť „zúrivo šteká“. Tu som nastolil moju vsuvku do scenára - šľahol som mu palicou po chrbte... Dodnes mám pred očami ten prekvapený výraz v jeho očiach. Úplne stuhol, neveriacky hľadel na mňa a nebol ničoho schopný. Ani ujsť. Ostal stáť na múriku, keby som chcel, mohol som mu ešte kožuch prášiť. Šli sme ďalej popri plote, ale on ostal stáť a vyjavene pozeral na mňa. Odvtedy nám dal pokoj. Už z diaľky zistil, že ideme my, tak radšej ostal v úctivej vzdialenosti od plota. Vôbec nám nechýbalo to jeho štekanie s maďarským akcentom „hőv- hőv- hőv“.  

   Šľahne ma z takýchto záplotových frajerov. Bodaj by bolo také jednoduché spacifikovať ich jediným šmahnutím prútika ako Zúrivca. Záplotový frajer si dovoľuje z bezpečia štekať a urážať, pred plotom sa pritom tvári ako veľký kamarát, a to ma štve. Prečo sa tí frajeri musia schovávať a maskovať, vystupovať utajene a odtiaľ útočiť? Nemajú štipky odvahy a svedomia, aby vystúpili pred plot zoči-voči a jasne povedali, prečo to robia, čo sa im nepáči.

  Ostáva nám len skúsiť nosiť paličky so sebou. A použiť ich, keď na nás vybafne zo záplotia nejaký nechlpatý Zúrivec...  

(aj takto môže vyzerať záplotový frajer, ako na obrázku)