Každé ráno po navlečení do bavlnených šiat schytím vymyslený prútený kôš a rozbehnem sa von. Zo slúchatiek sa nahrnie dobrá nálada. Pred vchodom s roztiahnutými rukami vítam strapatého psíka očuchávajúceho mi prsty na nohách.
Do košíka vkladám kúsok človečiny už v električke. Ešte mám pred sebou celý deň, ale kôš je veľký dosť a nemusím sa báť, že sa mi tam nevmestíte. :)
Na tržnici si nechám odvážiť zelené struky hrášku pre spomienku na časy slobodného detstva, v ktorom som sa vkrádala do vzrušujúceho zadného kúta záhrady s plaziacimi sa rastlinkami na paliciach aj niekoľkokrát denne.
Na námestí naoberám niekoľko úsmevov a zastanem pred malou ružovou princeznou, ktorá sa nedávno naučila chodiť. Ku stánku so zmrzlinou neodbočím, pretože sa tam práve napĺňa 20 kornútkov pre celú triedu.
Na lavičke v tieni stromu predáva babka čerstvé kvety. Cestu mi skríži aj niekoľko rozveselených vrabcov.
Pred domom sa ešte skloním, aby som pohladila slimačie rožky vedľa hnedastého pruhovaného úkrytu a opäť vstúpim do komnaty pokoja.