KEĎ SA NEBO STRETÁVA SO ZEMOU

K Yoshiroko došli niečo pred polnocou. Daniel zaparkoval pred jej domom a chvíľku sedeli bez jediného slova. Prvá začala Yoshiroko.
"Bol to pekný večierok. Dobre tancuješ."
"Vidíš a ani neviem, kde som sa to naučil.", povedal zamyslene Daniel.
"Môžem ťa pozvať na neskorý čaj?"
"Prečo nie."
"Tak na čo čakáme, poďme dnu."

Yoshiroko bývala v peknom dome s tradičnou japonskou záhradkou. Miestnosti boli zariadené prakticky ale veľmi esteticky. Na niektorých poličkách mala pekné bonsaje.
"Počkaj tu a sprav si pohodlie, ja sa idem prezliecť do niečoho pohodlnejšieho.", povedala Yoshiroko a niekam odbehla.
"Tak tento stromček ťa musel stáť pekné veľa. Je to nádherné dielo.", povedal Daniel, ktorý si prezeral Yoshirokynu zbierku bonsaji v obývacej izbe.
"Je to darček od pána Tamamota.", zakričala z nejakej izby Yoshiroko.
"Ako dlho ho poznáš?"
"Od malého dieťaťa. Je mi ako otec."
"Uff, už som si myslel, že si jeho milenka.", pomyslel si.

"Tak a už som tu.", ozvalo sa za Danielovym chrbtom.
Stála tam Yoshiroko v kimone, pod ktorým ako Daniel hádal, toho veľa nebolo. Chvíľu tam stál ako zmrazený.
"No čo, ešte si nevidel Japonku?", povedala s úsmevom Yoshiroko.
"Japoniek som videl veľa, ale ani jedna nebola taká nádherná ako si ty."
"Ďakujem za kompliment."
"Takže, čo spravíme s tým čajom?", opýtal sa Daniel.
"Idem nejaký spraviť a ty si premysli, čím mi opäť zalichotíš.", povedala Yoshiroko a s čarovným úsmevom odišla do kuchyne.
Daniel sa pomaličky vybral za ňou.
"No môžem ti zalichotiť hoci čím, ale nikdy úplne nedokážem opísať tvoju krásu."
"Tak to bola lichôtka, ktorej nedokážem odolať.", povedala veselo Yoshiroko.
"Tebe asi človek nezalichotí. Ale teraz úprimne. Dnes ráno som sa zamiloval.", povedal Daniel a pozrel smerom k Yoshiroko.
"A ktorá je tá šťastná.", žartovala ďalej Yoshiroko.
"Najkrajšia Japonka, čo poznám.", povedal s úsmevom Daniel.
"Zoznámiš nás?"
"Nemusím, lebo ju poznáš."
"Ozaj? Kto to len môže byť.", pokračovala vo flirtovaní Yoshiroko.
"Každé ráno ju vidíš v zrkadle."
"No, pokiaľ myslíš to strašidlo, čo ma v ňom každé ráno straší, tak musím povedať, že nemáš veľmi dobrý vkus."
"Je to také milé strašidlo, čo sa cez deň premení na nádhernú vílu."
"Lenže večer sa ta víla zmení na nebezpečnú šelmu."
"Som ochotný riskovať život pobytom v jej prítomnosti."
Daniel a pomaličky sa priblížil k Yoshiroko.
"Lenže ak ťa roztrhá, bola by to škoda.", zašepkala Yoshiroko a aj ona podišla k Danielovi.
"Stojí mi to za to riziko.", povedal vzrušeným dychom Daniel a ich pery sa spojili v jeden dlhý vášnivý bozk.
Daniel ju jemne pobozkal na ušný lalôčik a počul ako sa jej zrýchľuje dych. Yoshiroko sa oprela o kuchynskú linku, zatiaľ čo ju Daniel pomaličky bozkával na krku. Zastavil sa na ramenách. Yoshiroko si trošku uvoľnila ruky z jeho objatia a začala mu rozviazovať motýlika. Opäť sa ich pery spojili v jeden dlhý bozk, pričom k zemi kleslo Danielove sako. Daniel jemne uvoľnil opasok na Yoshirokynom kimone. Jeho ruka jemne pohladila alabastrové ramená, z ktorých stiahol kimono. To sa pomaličky zviezlo dole jej telom. Stala tam nahá.
"Tak predsa som mal pravdu.", pomyslel si pri pohľade na Yoshirokyne prsia Daniel. "Sú väčšie ako u väčšiny Japoniek, ale presne také aké mám rád."
"Uštipneš ma Yoshiroko?", opýtal sa Daniel.
"Prečo?"
"Aby som si bol istý, že sa mi to nesníva."
"Nesníva hlupáčik.", povedal nežne Yoshiroko a uštipla Daniela do ruky.
"Auu"
"Vravela som ti, že som nebezpečná šelma.", povedala Yoshiroko a vnorila nechty do Danielovho chrbta.
Bolo to na hranici bolesti a slasti. Ale Danielovi sa to páčilo.
"Tak predsa sa mi to nesníva.", povedal Daniel.
Yoshiroko zaklonila hlavu a Daniel ju ďalej bozkával na krk a dekolt. Pomaličky pritom klesal nižšie až k jej prsiam. Jemne pobozkal jej vzrušením vztýčené bradavky. Yoshiroko vzdychla vzrušením. Daniel ďalej pokračoval v bozkávaní pŕs a Yoshiroko bola stále viac a viac vzrušená. Tep sa jej zrýchľoval a dýchala čoraz hlasnejšie a rýchlejšie. Potom sa prudko zvrtla a miesto nej ostal opretý o drez Daniel.
"Teraz som na rade ja", povedala Yoshiroko a rozopla Danielovi opasok.
O chvíľku tam stáli obaja nahí. Vášnivo sa bozkávali.
"Poďme do spálne, budeme mať viac pohodlia.", povedala Yoshiroko a chytila Daniela za ruku.
Obaja odišli do spálne, kde sa milovali celú noc.

Zazvonil telefón. Daniel nežne pobozkal Yoshiroko na rameno.
"Kto to volá tak zavčas rána?"
"Yamamoto."
"Nedvíhaj, nechaj to tak.", zašepkal Yoshiroko do ucha a nežne jej pri tom cmúľal ušný lalôčik.
"Nechaj ma tak, lebo uvidíš.", zašepkala s nádychom vzrušenia Yoshiroko a dvihla slúchadlo.
"Áno?"
"Predpokladám, že nie si sama.", ozvalo sa zo slúchadla.
"Je to tak."
"V poriadku. Tak sa mi ozvi, až budeš sama. Bol na teba aspoň dobrý?"
"Áno."
"Som rád. Radšej končím a ozvi sa hneď ako odíde."
"Dobre."
Yoshiroko položila telefón.
"Pán Yamamoto preveruje, či pracujeme na kampani?", povedal z úsmevom Daniel.
"Radšej nič nehovor a pokračuj v tom, čo si mi robil s mojím ušným lalôčikom.", povedala Yoshiroko a naklonila sa k Danielovi.

O hodinu vyšiel Daniel zo sprchy a sadol si k raňajkám.
"Musím ti povedať, že si skvelá kuchárka."
"Ďakujem, za kompliment."
"A ešte lepšia milenka."
"A ty si veľký lichotník."
"Tak budem pokračovať. Musím ti povedať, že dnešná noc bola úžasná. A za to všetko môžeš iba ty."
"Ďakujem, ale milovali sme sa obaja, takže je to vzájomné."
Yoshiroko naliala Danielovi čaj.
"Tak som sa konečne dočkal."
"Čoho?", opýtala sa zvedavá Yoshiroko.
"No predsa čaju.", povedal usmievajúci sa Daniel.
"Na ten sme zabudli, máš pravdu.", usmiala sa Yoshiroko.
"Pôjdeme do práce spolu, alebo máš niečo?"
"Musím ešte zabehnúť do Yamamoto Industries niečo vybaviť a potom prídem za tebou."
"V poriadku. Ja sa pôjdem domov ešte prezliecť a potom ťa budem vo firme netrpezlivo čakať. Tam sa dohodneme, čo večer. Mám zrušiť dohodnutú schôdzku s Hoshiroko Nabusei?"
"Len si ju pekne odtrp a ja ti občas zavolám, aby si vedel čo práve robím. Možno budem vo vani, možno v saune. A možno ti pošlem nejakú motivačnú fotografiu."
"Len to nie. To by tam Nabusei ostal sedieť sám."
"Vynasnažím sa nespôsobiť žiadnu paniku."
Zrazu sa Daniel zapotácal a z ruky mu vypadla šálka. Mysľou u prebehol obraz, akoby sedel za volantom auta rútiaceho sa dole strminou. Aby nestratil rovnováhu, zachytil sa rukou o stôl.
"Čo ti je?", opýtala sa vystrašená Yoshiroko.
"Ale nič, asi nejaká menšia nevoľnosť. Asi to má na svedomí dnešná noc.", povedal s úsmevom Daniel, ktorý sa pomaličky spamätával.
"Odveziem ťa domov, nemôžeš takto šoférovať. Čo ak sa to zopakuje?"
"Nezopakuje, neboj sa o mňa. Pôjdem aj tak maximálne šesťdesiatkou. Už sú zápchy."
"Určite to nič nie je?", opýtala sa stále vystrašená Yoshiroko.
"Nie, už som v poriadku. Fíha, to je už deväť. Musím bežať."
Yoshiroko ho jemne pobozkala na líce a povedala: "Utekaj, a dávaj na seba pozor."
Daniel si obliekol sako, nežne pobozkal Yoshiroko a vyšiel z domu. Nasadol do auta a odišiel domov.

Yoshiroko vzala do ruky mobilný telefón a vyhľadala Yamamotove číslo.
"Haló, to si ty Hiroshi?"
"Áno, Yoshiroko. Daniel už odišiel?"
"Je na ceste domov. Ale obávam sa problémov."
"Čo sa deje?"
"Pred chvíľou sa zapotácal a vypadla mu šálka z ruky."
"To nemusí nič znamenať."
"Ja viem. Vyhovoril sa na únavu."
"Tak má asi pravdu. Spali ste vôbec?"
"Trošku."
"Neprerastá ti to cez hlavu. Nerád by som premárnil túto príležitosť."
"Neboj sa, mám to úplne pod kontrolou."
"Dobre, o hodinu ťa čakám vo firme."

Femme Fatale - časť II. - Večierok
Femme Fatale - časť IV. - Spev nočného vtáka